Dovtedy pre ním ľudia mali strach a tak ho Ilčíčkina urážka aj prekvapí „Také slovo a takým tónom Okolickému nik ešte v živote nepovedal.“/39 Nie je však schopný preniesť sa cez túto udalosť. Pri vyšetrovaní incidentu na Kramárovom dvore ju krivo obviní z celkom jednoduchých príčin „Chcel sa na Ilčíčke pomstiť. Ako, na tom mu nezáležalo“/40
Je to práve on, kto má na svedomí nemanželské tehotenstvo Evy Hlavajovej, on sa však za jej ďalší osud už necíti byť zodpovedný. „Evu mal a to mu stačilo“/41 a dieťa bolo preňho len „nepríjemná vec“/42. Jeho hrdosť na svoje postavenie v ňom však vyvoláva strach z prezradenia celej záležitosti. „Mal rozvetvené, na svoj zemiansky pôvod hrdé príbuzenstvo; rodová hrdosť prešla i naňho, preto nerád by bol aby sa o ňom rozchýrilo jeho dedinské donjuanstvo, zvlášť keď v ňom bola namiešaná toľká bezcharakternosť, idúca až do zneužitia úradnej moci“/43 Je mu jasné, že nevykonal nijaký hrdinský skutok a bojí poškodenia svojej povesti. Po Evinej smrti sa v ňom predsa len ozýva svedomie, ktorého výčitky sa snaží zahnať. Tu sa v ňom však začína odohrávať vnútorný konflikt, ktorý pramení z jeho šľachtickej hrdosti na jednej a potreby zbavenia sa zodpovednosti na druhej strane. „ „Ktože môže za to, že sa utopila?“ namietal neraz v sebe. Akcentoval to silne, akoby chcel vinu zvaliť na kohosi tretieho, ale vždy sa zahanbil, lebo sa mu pozdalo, že sa pred kýmsi vyhovára. A notár Okolický bol príliš hrdý na to, aby svoje skutky ospravedlňoval“/44 „Bolo to viac ako hriech, čosi ako rakovina i na takom širokom svedomí ako mal notár Okolický“/45 Jeho strach sa ešte viac stupňuje, keď začne podozrievať Kúrňavu, že čosi tuší ale najmä potom, ako sa dozvie o návrate Adama Hlavaja. „Keď sa notár Okolický dozvedel, čo sa v Ráztokách večer stalo, keď počul, že Adam Hlavaj je kdesi v chotári, zľakol sa. Začalo mu byť úzko, nepríjemne, ako človekovi, ktorému nad hlavu zavesia meč.“/46 Po stretnutí s Adamom je tento strach vybičovaný do krajnosti a postupne začína notára celkom pohlcovať. Z pôvodne silného a rozhodného človeka sa stáva troska, obeť vlastného hriechu a strachu. Jeho podkopané sebavedomie ho dovedie až k alkoholizmu. „Neprístupné tajomstvo, ten podkop kdesi pod jeho životom, vháňal ho do chvíľ šialeného strachu. Notár Okolický, aby sa ho zbavil, začal sa pravidelne každý deň opíjať. Podnapitý cítil sa istejším“/47
„Okolický zhasínal ako prázdna lampa, stával sa otrokom svojich skazených nervov, chorou hračkou, ktorá nevedela na čo je na tom veľkom hrbatom svete“/48 Čím ďalej tým viac sa uzatvára do seba a to ho núti prehodnotiť svoj život, v ktorom nenachádza nič čo by ho napĺňalo, nič pozitívne. „..