Začal robiť dojem človeka, ktorý do každého zapiera a s každým vyvoláva spory.“/57 Odmieta poslúchať rozkazy ľudí, ktorí zavinili túto smrť. Keď pri cvičení kopania zákopov Róna začne vojakov opäť šikanovať, Štefan definitívne odmietne poslušnosť a po Rónovom útoku čatára zabije. Po tomto čine sa úplne vzďaľuje od vonkajšieho sveta, je si vedomý toho, že jeho pohnútky, akokoľvek prirodzené a za iných okolností pochopiteľné, nie sú pre vojenský súd dostatočným vysvetlením. Svety dôstojníkov a obyčajných vojakov boli natoľko vzdialené, že by ho nik nepochopil „Cítil, že povedal by čosi bez hlavy, bez päty, akýsi ukrutný nepríležitý žart, spravený neznámym pôvodcom, nad ktorýmtí čistučkí, suchí páni by sa len zasmiali.“/58 Nepochopili by ho, presnejšie, odmietli by ho pochopiť, pre armádu je jednoducho vlastizradcom a rebelom, ktorý musí byť potrestaný. Ale svoj čin neoľutoval, bol preňho prirodzenou sebaobranou. „Nie, neľutoval, čo sa stalo. .. Práve tak bol by zabil besného psa ženúceho sa naň, tak isto by bol rozštiepil hlavu každému, kto bez príčiny siaha naň.“/59 Po tejto udalosti Ilčík prepadá absolútnej apatii a rezignovane čaká na smrť. Jeho život preňho stratil zmysel. „Všetko mu bolo ľahostajné. Dni vychodili a zapadali do špinavého šera väzenskej cely, ale jeho nezujímal ich chod“/60



Eva Hlavajová – žena Adama Hlavaja. Jej najdominantnejšou črtou je láska k Adamovi, naberajúca niekedy až chorobných rozmerov. „V Ráztokách ľudia sa živo pamätali, ako Eva chytala koleso voza a zamdlievala, keď Hlavaj odchodil“/61 „.. kedykoľvek spomenuli jej muža, Eva Hlavajová sa usedavo rozplakala. Plakávala neraz i celé dni i vidno bolo skoro zo všetkého čo robila, že má Adama veľmi rada“/62 Je na svojho muža naviazaná, preto sa ťažko vyrovnáva s jeho odchodom na vojnu. Spočiatku je silná, či už ako gazdiná a žena, na ktorú zostal celý statok, ale aj vo vzťahu k nechcenému dieťaťu a Okolického zneužitiu. Hlavným dôvodom je pravdepodobne fakt, že ju trápia existenčné problémy a nemá čas rozmýšľať nad dôsledkami „Bola sama doma, celé hospodárstvo ležalo na nej, preto sa musela poriadne obracať, aby všetku tú robotu zvládla.“/63 Táto jej sila však čoskoro vyprcháva a Eva sa od spoločnosti začne odťahovať. Prvotným impulzom pre jej dobrovoľnú spoločenskú izoláciu je opovrhovanie, ktorého sa jej dostáva od ľudí „Eva videla to opovrhovanie na každom kroku. Ťažko ho znášala a neraz sa trpko rozplakala.“/64 „A začala sa aj ona uťahovať od ľudí.