Jerome David Salinger Kto chytá v žite

Postavy: Profesor dejepisu Spencer: mal chrípku, zanedbával sa, mal rád Holdena, robil si výčitky kvôli tomu, že ho nechal prepadnúť, snažil sa mu poradiť a poučiť ho.
Ward Stradlater: Holdenov spolubývajúci v Pencey, pekný, namyslený, samoľúbi, využívačný sukničkár, ktorý preťahuje dievčence na počkanie, rád sa obdivuje.
Robert Ackley: dotieravý chalan z vedľajšej izby, ktorého Holden ľutoval, ale zároveň mu liezol na nervy svojou vtieravou neodbytnosťou a tým, že vždy každému robil napriek,nechceli ho zobrať do žiadneho spolku, kvôli jeho uhrom a nečistotnosti, neznášal Stradlatera, lebo mu do očí povedal, že by si mal občas umyť zuby, bol zakomplexovaný, vyžíval sa v tom, keď sa ľuďom mohol hrabať vo veciach a presúvať ich.
Jane Gallagherová: Holdenova bývalá priateľka, s ktorou sa zoznámil, keď sa Janein pes vyšpinil na ich záhony, boli susedia, už s ňou dlho nebol, ale stále mu na nej záležalo, bál sa, že sa vyspí so Stradlaterom, počas celého deja sa jej chystá zavolať, ale nikdy na to nenájde odvahu, alebo je príliš neskoro.

Maurice: liftboy a pasák v jednom, veľký surovec, podvodník a klamár.
Sunny: mladá prostitútka
Sally Hayesová: veľmi pekné dievča, ktoré sa páči mnohým chlapcom a rada sa tým chváli, páči sa ja Holdenovi, ale skôr fyzicky, než povahovo, nevie, čo vlastne chce, rada sa predvádza.
Antolini: bývalý Holdenov profesor, notorický pijan i fajčiar, zobral si bohatú ženu, s ktorou má (aspoň na pohľad) pekné manželstvo, dobrosrdečný so zmyslom pre humor, mal Holdena rád, i jeho brata D.B., snaží sa Holdenovi pomôcť ako sa dá.
D.B.: Holdenov starší brat, ktorý bol veľmo nadaný spisovateľ, písal dobré poviedky, a potom odišiel do Holywoodu písať filmové scénare i keď ho od toho mnohí odrádzali(konkr.:Antolini, Holden).
Allie: Holdenov mladší brat, ktorý umrel na leukémiu, bol veľmi múdry, inteligentný, na nikoho sa nehneval, veselý, ryšavý, keď je Holden smutný, nešťastný, alebo „ubitý" tak sa s ním rozpráva.
Phoebe: Holdenova mladšia sestra, tiež veľmi inteligentná, dobre sa učí, rada si vymýšľa, je Holdenova dôverníčka, má ho rada, snaží sa ho vychovávať a pomáhať mu, vie však byť i veľmi zaťatá a tvrdohlavá, keď ju niečo nahnevá.
Holden Caulfield: má 16 rokov, je vysoký, chudý, od doktorov má predpísanú diétu, ktorú aktívne nedodržiava, od narodenia má niekoľko šedivých vlasov, ktoré využíva k tomu, aby mu predali alkohol, je tak trošku v duševnej kríze, v jednu chvíľu všetko a všetkých nenávidí, chce sa zabiť, hneď na to sa bojí o svoj život a hlavne o to, že by mal na pohrebe bandu tupcov, ostro kritizuje povrchnosť, pokrytectvo, hlúposť, namyslenosť, veľmi rýchlo mení svoje pocity i nálady, v jednej chvíli je až prehnane vyspelý, v druhej sa chová i rozpráva ako dieťa, nedokáže sa nikam zaradiť, na ľuďoch ho dokážu uchvátiť i najmenšie maličkosti(napr.: z dlhej chvíle zbalil tri ženy, ktoré pokladal za hlúpe a lacné, len jedna sa mu ako tak pozdávala,lebo bola celkom pohľadná a napoly sa do nej zaľúbil, kvôli tomu, že sa mu s ňou dobre tancovalo), sám o sebe tvrdí, že je jediný tupec v rodine, ale naopak je veľmi sčítaný, mierne filozofický a podobne nadaný ako D.B.(slohy, anglina a táák...), má veľmi rád tanec, svojich súrodencov a malé deti, vyniká veľkou fantáziou a rád ľudí „lakuje" - namotáva, oblbuje, často si predstavuje dramatické scény aok z filmu, hrá také súkromné divadlo(napr.:keď ho udrie Stradlater, je celý zakrvavený, neumyje sa a predstavuje si, že je veľký bitkár, keď dostane úder do žalúdka od Mauricea, predstiera,že dostal guľku), keď má nutkanie niekoho napadnúť,tak provokuje dovtedy, kým nedostane nakladačku,nemá rád násilie , veľa fajčí, stále spomína, že kvôli tomu, má takú slabú kondíciu, snaží sa všetko pochopiť, všetko vnímať, všetko prijať a vyriešiť, chce ľuďom pomáhať, cíti k nim ľútosť.


DEJ: odohráva sa počas pár predvianočných dní v New Yorku, keď Holdena vyhodia zo školy(Pencey v Agerstowne v štáte Pensylvánnia) kvôli zlému prospechu-z piatich predmetov zo štyroch prepadáva, jediné,čo mu ide je Anglický jazyk, aj to len slohy. Dej rozpráva sám Holden retropektívne z nejakého sanatória, nedá sa presne určiť z akého, ale spomína tuberkulózu i psychoanalytika. Celý príbeh znie ako monológ psychoterapeutovi, rozpráva dej troch dní, ale premiešava a spomína kopu iných udalostí, na ktoré sa priebežne rozpomína.
Začína vyhodením zo školy, ostáva ešte na inernáte a balí sa. Profesor Spencer mu posiela lístoček, aby sa za ním zastavil a keďže to bol asi jediný profesor na Pencey, ktorého Holden ako tak znášal, tak za ním prišiel. Spencer mu ale začne jemne vyhadzovať na oči jeho ledabolo napísanú prácu o Egypťanoch a radiť mu, tak Holden urýchlene odchádza s vymyslenou výhovorkou. Na izbe ho Stradlater žiada, či by mu nenapísal sloh-opis, lebo on má večer rande s Jane. Holden po dlhšom presviedčaní súhlasí, ale trápi ho, že čo bude Stradlater robiť s Jane. Sloh napíše o bassebalovej rukavici Allieho, ktorý si na ňu písal všetky básničky, ktoré ho zaujali. Keď sa Stradlater vráti, nechce ustarostenému a zvedavému Holdenovi prezradiť ako sa vyvíjalo rande a ešte mu navyše aj skritizuje sloh, lebo on chcel opis izby, alebo domu. To Holdena nahnevá, začne Stradlatera urážať a provokovať dovtedy, kým mu jednu nevrazí. Stradlater sa zľakne, keď vidí Holdena celého krvavého na zemi, ale ten nedá pokoja a stále rýpe, tak rozčúlený Stradlater odchádza. Holden ide spať k Ackleymu, snaží sa s ním konverzovať, ale ten je rozospatý a kašle naňho. Tak si Holden zoberie svoje kufre a odchádza vlakom do N.Y., kde býva.Nechce ale ísť priamo domov, nechce rodičom povedať, že ho vyhodili z ďalšej školy, lebo jeho mama má načaté nervy od Allieho smrti(v ten deň Holden rozbíjal okná dovtedy, kým si nezlomil ruku). Holden má zrovná v tomto období dosť peňazí, ktoré mu prednedávnom poslala trošku vyšinutá stará mama. V N.Y. sa ubytuje v lacnom hoteli, nechce sa mu spať, tak sa fláka po baroch. Tam stretne aj tie tri ženy. Tie však čoskoro odchádzajú a on za ne platí účet. Potom si len tak ide vyraziť niekam do mesta. Keď sa vracia do hotela, Maurice mu ponúka prostitútku: jedno číslo za 5, do obeda za 15 dolárov. Holden apaticky súhlasí, nie je si istý, či to naozaj chce, nemá moc veľké skúsenosti so ženami. Holden chce len jedno číslo, keď Sunny príde rozmyslí si to a vraví jej, že sa s ňou bude len rozprávať(vymyslí si operáciu a že je na rekonvalensencii) ale normálne jej zaplatí.

Jej sa to neveľmi pozdáva, ale čo iné jej zostáva? Po odchode ide Holden spať, ale potom tam spolu s Mauriceom vtrhne a obvinia ho, že cena bola 10 dolárov,tak nech zaplatí. Holden sa bráni, ale pravdaže nemá šancu, tak je o 5 dolárov chudobnejší a za provokovanie dostane ešte aj nakladačku. Na ďalší deň si dohodol rande so Sally, idú spolu do kina, ktoré on ako inak kritizuje, ale jej sa páči. V náhlom impulze ju presviedča, nech s ním ide do hôr, že tam budú spolu žiť a že on na nich zarobí. Ona mu dohovára, že to je hlúposť, nakoniec sa pohádajú a ona odchádza domov. Holden rozvíja sám túto myšlienku, chce ju naozaj uskutočniť, rozmýšľa, že sa bude správať ako hluchonemý, aby nemusel komunikovať s ľuďmi a že aj ženu si nájde takú. V tem istý deň kúpil drahú platňu Phoebe a rozhodol sa, že ju potajomky navštívi. Večer sa však opije a platňu rozbije. Aj tak ide domov za Phoebe, šťastnou náhodou práve rodičia nie sú doma a dá jej aspoň rozbité kúsky. Ona sa za ne vážne poďakuje a schová si ich. Phoebe so domyslí, že Holdena vyhodili zo školy(lebo bola noc z nedele na pondelok a on mal prísť až v stredu) a urazí sa. Podarí sa mu ju udobriť, ale vtedy prichádzajú rodičia tak zuteká ku profesorovi Antolinimu, ktorému predtým z bytu volal. Ten ho uchýli, dáva mu všelijaké múdre rady do života a potom ho nechá prespať na gauči. Holden sa zobudí na to, ako ho Antolini hladká po vlasoch, vymyslí si výhovorku a zuteká od neho. Potom to oľutuje s tým, že možno tým Antolini nič nemyslel, možno len rád hladká ľudí po vlasoch. Daľší deň(noc strávil na stanici železničnej so svojími kuframi) sa rozhodne utiecť do hôr, ale najprv chce Phoebe vrátiť peniaze, ktoré si od nej večer predtým požičal. Phoebe ho však prekvapí, lebo prichádza s veľkým kufrom a oznamuje mu, že odchádza s ním. Holden to vehementne odmieta, ale Phoebe sa zatne, tak jej musí sľúbiť, že teda nikam neodíde a ešte ju aj vypýta zo školy a zoberie ju na kolotoče. Tu sa jeho rozprávanie končí
Idea: „ Ja si v jednom kuse predstavujem, ako sa davy malých deciek hrajú na takom velikánskom žitnom poli. Tisíce malých deciek a široko ďaleko niet ano jedinkého dospelého, myslím teda okrem mňa. A ja ti stojím na kraji nejakej strašidelnej priepasti. A vieš čo musím robiť? Musím chytiť každého, kto sa priblíži k tej priepasti. Rozumieš, ak uteká a nedíva sa, kde beží, ja musím odniekaľ vyliezť a chytiť ho. A toto by som robil od rána do večera.

Chytal by som tie decká v žite." ,toto Holden rozpráva Phoebe, keď mu vyčíta, že nikoho nemá rád.
Téma: rozpoltenosť mladého človeka
Jazyk: autor používa hovorové a vulgárne slová, čím dielo pôsobí autenticky: „ bohatstvo, šrac, štigro, nemám ani fuka, mala peňazí ako šupiek, švung, filcky, hovädá, poondiaty, do čertovej matere, fiškus, hajzeľ, šinter, drisnúť, kafrať, prachy".
Citáty: „Potom som si predstavoval, ako ma celá tá banda pichne na nejaký blbý cintorín a ako tam budem ležať pod nejakým náhrobkom, na ktorom bude vyryté moje meno a tak. Obklopený samými umrlcami. Bohatstvo, keď je raz človek mŕtvy, tak má na večné veky po chlebe. Keď raz naozaj umriem, pevne dúfam, že sa nájde nejaký rozumný človek, ktorý ma jednoducho hodí do rieky, alebo kam. Hocikam, len nech ma nepichnú na nejaký blbý cintorín. V nedeľu ta chodia ľudia a kladú vám na brucho kvety a podobné somariny. Kto stojí o kvety, keď je mŕtvy? Nikto."
Rozhovor Phoebe s Holdenom: „Ach, prečo si to urobil? -myslela tým, prečo som znova prepadol. Povedala to tak, že mi z toho bolo na nič. -Ježišmária, Phoebe, nepýtaj sa ma na to. Už som z toho chorý, čo sa ma na to každý pýta. Má to milión príčin. Bola to jedna z najhorších škôl, do akých som doteraz chodil. Hmýrila sa pokrytcami. A chrapúňmi. V živote si nevidela toľko chrapúňov."
Keď sa Holden v noci rozprával s Phoebe, práve fajčil, keď prišli ich rodičia a Phoebe ho takto zachránila pre odhalením: „Phoebe, ty si tu fajčila? Povedz mi pravdu, slečna. -Prosím? -Nepočula si? -Na chvíľku som si zapálila. Spravila som jedno puf a potom som vyhodila cigaretu oknom. -Prečo, môžeš mi to láskavo prezradiť? -Keď som nemohla zaspať."
Antolini vysvetloval Holdenovi, že keď pôjde takto ďalej, bude každého nenávidieť, Holden sa bráni: „Ale o tej nenávisti, v tom sa fakt mýlite. Teda že budem nenávidieť každého, kto hrá futbal tak. Fakt sa mýlite. Ja málokoho nenávidím. Ak aj niekoho nenávidím, tak len chvíľu, ako napríklad Stradlatera, jedného chalana z Pencey, alebo toho druhého, Roberta Ackleyho. Niekedy som ich nenávidel, to pripúšťam, ale netrvalo to dlho, rozumiete. Po chvíli, ak som ich nevidel, ak neprišli do izby, alebo ak som ich niekoľko ráz nevidel v jedálni, akosi mi chýbali. Fakt, normálne mi chýbali."
Antolini ho ďalej poučoval: „Tá priepasť, do ktorej sa podľa mňa rútiš, je zvláštna, strašná priepasť. Človek, ktrorý do nej padá, nie je schopný pocítiť ani si uvedomiť, že už dopadol na dno. Len padá a padá. To je osud ľudí, ktorý v tom či onom období svojho života hľadali niečo, čo im ich okolie nemohlo poskytnúť. Alebo si mysleli, že im to ich okolie nemôže poskytnúť. A tak prestali hľadať. Prestali skôr ako vôbec začali."
Ako sa Holden s Phoebe zabávali: „ Šli sme do oddelenia obuvi a robili sa, že si Phoebe chce kúpiť kanady, také hrozne vysoké šnurovacie bagandže, čo majú asi milión dierok. Chudák predavač sa z nás divne zmagoril. Phoebe si vyskúšala asi dvadsať párov a ten chudák jej musel zakaždým jednu bagandžu komplet zašnurovať.

Bolo to voči tomu predavačovi dosť veľké svinstvo, ale Phoebe sa ohromne bavila. Nakoniec sme kúpili jedny mokasíny a účet sme dali poslať domov."
Takto Holden zareagoval, keď našiel na stene školy nápis: J.....ťa: „Bol by som toho hajzľa, čo to napísal bez milosti zabil. Pomyslel som si, že to bol nejaký úchylák, ktorý sa neskoro v noci vkradol do školy, aby sa tam vyšťal alebo čo, a potom to načarbal na stenu. V kuse som si predstavoval ako by som ho pri tom nachytal a tĺkol mu kotrbu o tie kamenné schody kým by som ho nedokrvavil a neutĺkol na smrť. Ale vedel som aj, že by som sa na také voľačo jakživ nezmohol.".

Zdroje:

Kto chytá v žite -