Narodil sa 2. februára 1812 v Záborí z chudobných zemianskych rodičov.
Študoval na gymnáziu v Kežmarku a v Halle. Tu sa dostal prvýkrát do sporu Ľ. Štúra, nesúhlasil s jeho protifeudálnymi názormi ani s jeho koncepciou slovenčiny ako spisovného jazyka.Po skončení štúdia pôsobil na mnohých miestach. Keď mu v roku 1842 vyhorela fara aj kostol v Rankoviciach, ocitol sa vo ťažkom sociálnom postavení i v duševnom rozpoložení.
Cirkevné miesta ho pridelili na nemeckú faru v Košiciach. Z Košíc odišiel do Viedne za redaktora Slovenských novín, ale znechutený bachovskou cenzúrou sa utiahol na biednu faru v Župčanoch, kde aj zomrel 23. januára 1876.
Začínal ako klasicistický básnik. Písal bájky, ódy, epigramy, básne podľa antických vzorov. V jeho prvej básnickej zbierke Bájky rozvinul dobovo živé problémy, autobiografický charakter majú dve jeho rozsiahlejšie prózy, a to Panslavistický farár a Dva dni v Chujave. V próze Faustiáda zosmiešňoval sociálno-politické problémy. Písal tiež historické tragédie a drámy (Bitka pri Rozhanoviciach, Báthorička). Vytvoril ešte viacero veselohier, z nich umelecky najhodnotnejšia je päťdejstvová veselohra Najdúch.

Najdúch

Je to hra zo súčasného spoločenského života. Dramatický útvar autor využíva na dôkladnejšie zainteresovanie jednotlivých spoločenských tried a vrstiev na deji, aby tak ukázal ich mravný profil.
námet: Chujava na prahu revolúcie 1848-49
téma: voľby slúžneho a osud nemanželského dieťaťa, láska Ľudmily a Jablonkaya
idea: mravný úpadok zemianstva
konflikt: medzi zemanmi a dedinským ľudom, medzi vôľou chamtivej matky a láskou dvoch mladých ľudí
dej: Dej sa odohráva v čase volieb slúžneho, ktoré chce vyhrať Gejza Kobozy. Ten je však nevzdelaný, namyslený, ľud stále bije a voľby môže vyhrať len podplácaním. Preto si usiluje získať Ľudmilu, dcéru bohatej statkárky Sajhy, ale najmä samotnú Sajhu, ktorá tiež túži len po bohatstve. Neberie pri tom na ohľad Ľudmiline city. Ona je však zaľúbená do Jablonkaya, príslušníka pokročilého zemianstva. S ním ujde a tajne zosobáši. Medzitým objaví Gejza na svojom dvore povrhnutého koperdaňa, ktorého otcom je on sám. Keďže nechce, aby sa to rozšírilo, zavrie Maňušu Rojkovičovú, matku dieťaťa. Ľud sa o tom aj tak dozvie a chce potrestať Kobozyovcov. No zasiahne kňaz a pobúrený ľud ukludní. Nakoniec víťazí dobro nad zlom. Koperdaň, po tom, čo prejde mnohými rukami, sa opäť dostane k pravému otcovi.