Narodil sa 2. februára 1812 v Záborí z chudobných zemianskych rodičov.
Študoval na gymnáziu v Kežmarku a v Halle. Tu sa dostal prvýkrát do sporu Ľ. Štúra, nesúhlasil s jeho protifeudálnymi názormi ani s jeho koncepciou slovenčiny ako spisovného jazyka.Po skončení štúdia pôsobil na mnohých miestach. Keď mu v roku 1842 vyhorela fara aj kostol v Rankoviciach, ocitol sa vo ťažkom sociálnom postavení i v duševnom rozpoložení.
Cirkevné miesta ho pridelili na nemeckú faru v Košiciach. Z Košíc odišiel do Viedne za redaktora Slovenských novín, ale znechutený bachovskou cenzúrou sa utiahol na biednu faru v Župčanoch, kde aj zomrel 23. januára 1876.
Začínal ako klasicistický básnik. Písal bájky, ódy, epigramy, básne podľa antických vzorov. V jeho prvej básnickej zbierke Bájky rozvinul dobovo živé problémy, autobiografický charakter majú dve jeho rozsiahlejšie prózy, a to Panslavistický farár a Dva dni v Chujave. V próze Faustiáda zosmiešňoval sociálno-politické problémy. Písal tiež historické tragédie a drámy (Bitka pri Rozhanoviciach, Báthorička). Vytvoril ešte viacero veselohier, z nich umelecky najhodnotnejšia je päťdejstvová veselohra Najdúch.

Najdúch

Je to hra zo súčasného spoločenského života. Dramatický útvar autor využíva na dôkladnejšie zainteresovanie jednotlivých spoločenských tried a vrstiev na deji, aby tak ukázal ich mravný profil.
námet: Chujava na prahu revolúcie 1848-49
téma: voľby slúžneho a osud nemanželského dieťaťa, láska Ľudmily a Jablonkaya
idea: mravný úpadok zemianstva
konflikt: medzi zemanmi a dedinským ľudom, medzi vôľou chamtivej matky a láskou dvoch mladých ľudí
dej: Dej sa odohráva v čase volieb slúžneho, ktoré chce vyhrať Gejza Kobozy. Ten je však nevzdelaný, namyslený, ľud stále bije a voľby môže vyhrať len podplácaním. Preto si usiluje získať Ľudmilu, dcéru bohatej statkárky Sajhy, ale najmä samotnú Sajhu, ktorá tiež túži len po bohatstve. Neberie pri tom na ohľad Ľudmiline city. Ona je však zaľúbená do Jablonkaya, príslušníka pokročilého zemianstva. S ním ujde a tajne zosobáši. Medzitým objaví Gejza na svojom dvore povrhnutého koperdaňa, ktorého otcom je on sám. Keďže nechce, aby sa to rozšírilo, zavrie Maňušu Rojkovičovú, matku dieťaťa. Ľud sa o tom aj tak dozvie a chce potrestať Kobozyovcov. No zasiahne kňaz a pobúrený ľud ukludní. Nakoniec víťazí dobro nad zlom. Koperdaň, po tom, čo prejde mnohými rukami, sa opäť dostane k pravému otcovi.

Voľby vyhrá Jablonkay a získa aj požehnanie od Ľudmiliných rodičov, pretože ziskuchtivej Sajhe zhorý dom aj všetok majetok a musí Ľudmile odpustiť. Gejza príde o úrad aj nevestu, musí sa starať aj o najdúcha a vyjde celej dedine na posmech.
prvky romantizmu: láska Ľudmily a Jablonkaya, túžba Gejzu vyhrať voľby
prvky realizmu:podplácanie pred voľbami, opilectvo zemanov
hlavné postavy: Gejza, matka Vybubnovaná, otec Kobozy
Sajha, jej dcéra Ľudmila
Jablonkay - Ľudmilin milenec
charakteristika postáv: Autor je úspešnejší vo vykresľovaní negatívnych charakterov, pozitívne typy iba načrtáva.
Gejza: nevzdelaný, povýšenecký, zdierač ľudu
„Ten každé slovo sprevádza šľahnutím korbáča“
Vybubnovaná: Gejzova matka, chamtivá, bažiaca po majetku, krutá
„Mestskí páni dali vybubnovať, že kto k nej
pôjde slúžiť, aby so žiadnou žalobou sa
neukázal, bo vedel, kam ide.“
Kobozy: Gejzov otec, rovnako chamtivý ako Vybubnovaná
Sajha: bohatá statkárka, svoj majetok nadobudla obrovskou lakomosťou
„...u nás tá najhnusnejšia skrbnosť. Čeľadi u nás
často niet už len pre stravu. Viac sme hladní ako sýti.“
Ľudmila: pravý opak matky. Ľuďom rada pomáhala, na peniazoch jej nezáležalo.
„Panička naša je anjel. Trpí s nami, teší nás, hojí
dľa možnosti matkou zasadené rany.“
Jablonkay: príslušník pokročilého zemianstva, vzdelaný, slušný
Najdúch je ostrou kritikou mravného úpadku zemianstva, čo najvýstižnejšie opisuje monológ Kozáka farára :
Sedíte v národe tomto opustenom ako osada večných cudzincov. Od tisíc liet nemohli ste sa ešte zliať srdcom s ľuďmi týmito...Chcete byť kvetom spoločnosti a len smrad rozširujete. Pokladáte sa za vzdelaných, lež vzdelanosť vaša je len vylíčené barbarstvo. Vedy nepestujete, umeniam nenapomáhate, vlasti ničím neslúžite. Ohradili ste sa tisícimi nápravami a užívate ich len ku konečnému zhovädeniu ubiedeného ľudu, v ňom sami vediete život polodivochov.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Jonáš Záborský Najdúch