Plány mu ale prekazila jej nevlastná sestra, a tak musel zabiť aj ju. Na štvrtý deň dostal Raskoľnikov predvolanie na policajné zastupiteľstvo. Na stanici ho vypočul podporučík Petrovič. Cestou domov bol svedkom zrážky koča s Marmeladovom. A tak ho odviezol domov kde Marmeladov zraneniam podľahol. Avšak tu sa Raskoľnikov po prvýkrát stretáva so Sofiou. Doma navštívi Raskoľnikova jeho dobrý priateľ Razumichin, ktorý postrehne, že Raskoľnikov nie je vo svojej koži. V tom čase príde do mesta aj Raskoľnikova matka aj sestra Andotja. Keďže Raskoľnikov sa už stretol s Lužinom, jeho matka bola na toto stretnutie zvedavá. Raskoľnikov však so svadbou nesúhlasil. Medzitým on dostal pozvanie na pohreb Marmeladova. V noci sa Raskoľnikovi snívali nepekné sny o vražde, začal mať výčitky svedomia a pochybnosti o sebe samom. Začal trpieť duševnou krízou, takže pôsobil aj vyzeral ako chorý. Ráno ho navštívil Arkadij Svigrigajlov, starý priateľ jeho sestry, ktorý s ňou mal tajný milostný pomer, keďže v tom čase bol ešte ženatý. Neskôr sa Raskoľnikov zdôverí Sofii, že spáchal vraždu a ona sním súcití a chce aby sa priznal, citujem: ,,Vari tým, že si to ideš odpykať, nezmývaš polovicu svojho zločinu?“ On s ňou však vtedy ešte nesúhlasil, citujem: ,,Zločinu? Akého zločinu? To, že som zabil odpornú škodlivú voš, starú, nikomu nepotrebnú úžerníčku, za ktorej zabitie by mi mali štyridsať ráz odpustiť, lebo vyciciavala úbožiakov, to je zločin?“ Toto priznanie si však vypočuje aj jej sused, ktorým je náhodou Arkadij. Ten ho začne vydierať, keďže už dávno miluje jeho sestru a chce si ju zobrať. Arkadij začne vydierať aj Raskoľnikovu sestru, ktorá ho odmietne, a tak spácha samovraždu. Medzitým navštívi Raskoľnikova vyšetrovateľ Petrovič, ktorý vie, že Raskoľnikov je vrah ale nemá dôkazy. Majú spolu ostrú výmenu názorov, v ktorej zaznejú aj zaujímavé fylozofické otázky. Raskoľnikov sa nakoniec rozhodne, že sa prizná. Raskoľnikova celý príbeh ťaží ťarcha zločinu a v jeho priznaní spočíva záchrana, koniec jeho duševných múk. Tak sa rozlúči so sestrou, matkou a Sofiou, ktorá s ním odchádza žiť na Sibír, kde si má Raskoľnikov odpykať svoj trest. Jeho sestra si nakoniec zoberie za manžela jeho najlepšieho priateľa Razumichina a aj s matkou sa presťahujú na vidiek. Prvými mesiacmi života Raskoľnikova a Sofii na Sibíri sa zaoberá epilóg. Tu Dostojevskij spomína, že každý zločin je nakoniec potrestaný. Raskoľnikov je príkladom romantického hrdinu. Spácha zločin a čaká ho trest. Chcel dosiahnuť absolútnu slobodu. Zlo pácha v mene dobra.