Charles Dickens Vianočná koleda

- Vianočná koleda bola napísaná Charlesom Dickensom roku 1843, vtedy chcel bojovať za práva chudobných, Veľká Británia bola krutejšie než dnes
- v diele boli prvý krát vykreslené ideálne Vianoce v mestskom prostredí, ktorými inšpiroval mnohých, aby sa usilovali spríjemniť Vianoce chudobným
- vo Vianočnej kolede sú použité obrazy a postupy, ktoré voľne nadväzujú a rozvíjajú tradičné príbehy o duchoch a nadprirodzených bytostiach
- idylické vianočné scény, ktoré Dickens vykreslil sú veľmi odlišné od tých, aké poznala väčšina ľudí, boli také očarujúce, že sa stali všeobecne platným návodom na to, ako by Vianoce mali vyzerať. Dickens chcel pomôcť chudobným a podarilo sa mu vytvoriť taký pôsobivý príbeh, že sa stal symbolom moderných Vianoc
Postavy:
Ebenezer Scrooge – nezáleží mu na ľuďoch, jediné, na čom lipne sú peniaze, neznáša Vianoce
Jacob Marley – Scroogeov obchodný partner, na začiatku diela umiera
Duch minulých Vianoc, Duch terajších Vianoc a Duch Vianoc, ktoré ešte len prídu
rodina Cratchitovcov, Scroogeov synovec a jeho manželka
Téma:
Ideálne Vianoce; Vianoce, aké by mal prežívať každý človek
Hlavná myšlienka:
Scrooge, ktorý si nič necenil natoľko, ako peniaze a o ľudí neprejavoval ani najmenší záujem, bol stelesnením toho, čo Dickens najviac nenávidel na duchu svojej doby. Traja duchovia sú protikladmi Scroogeovho sebectva – predstavujú posolstvo Vianoc, čiže lásku, radosť a záujem o druhých – a sú zároveň aj Dickensovým liekom na rozdiely a nespravodlivosti v krajine. Tak, ako sa duchovia usilovali obmäkčiť Scroogea, aby sa stal láskavým, aj Dickens sa usiloval obmäkčiť svojich čitateľov a presvedčiť ich, aby vnášali do života duch Vianoc nielen na Vianoce, ale počas celého roka. Obsah:
Jeden zo spoločníkov firmy MARLEY & SCROOGE, Jacob Marley umrel. Firmu zostáva viesť druhý muž – lakomý Ebenezer Scrooge. Dej sa začína v jeho pracovni, je tu zima. Jeho spolupracovník, Bob Cratchit sa ho bojí spýtať sa, či môže priložiť do ohňa, a tak sa radšej tuhšie zabalí do kabáta. Do kancelárie príde Sroogeov synovec. Ten mu nesie pozvánku na vianočnú večeru, ktorú Scrooge rázne odmieta. „ Veselé Vianoce, strýčko! Požehnané sviatky! “ kričal akýsi veselý hlas. Bol to hlas Scroogeovho synovca. „ Ale čo! “ odvrkol Scrooge, „ je to podvod! “ „ Vianoce sú pre vás podvod, strýčko?! To nemyslíš vážne, však? „ Myslím, “ povedal Scrooge.

„ Choď s veselými Vianocami do čerta! Veď Vianoce sú pre mňa len čas, keď platím účty a keď zisťujem, že som zasa o rok starší a ani o chlp bohatší. Už ti niekedy priniesli niečo dobré? Už ti niekedy niečo dali? “
Synovec odchádza s tým, že ak nepríde, bude to jeho veľká chyba. Neskôr Ebenezer zamkol kanceláriu a odišiel domov. Keď prišiel ku dverám, na klopadle videl tvár starého Marleyho. Pomyslel si, že sa mu to iba zdá a vošiel dnu. Keď sa už chystal do postele, zazrel pred sebou ducha. Ducha Jacoba Marleyho. Najprv sa zľakol.
„ Zmiluj sa nado mnou, strašný prízrak! “ žobronil Scrooge. „ Prečo ma trápiš? “ „ Každá duša, “ vysvetľoval duch, by sa mala zaujímať o svojich blížnych a mala by sa im venovať čo najviac. A ak tak nerobí počas svojho života, musí tak robiť po smrti. “
No keď sa upokojil, duch mu vysvetlil, že je tu preto, aby mu odovzdal odkaz, že nasledujúce tri noci za ním prídu duchovia. Hoci sa Scrooge bál, keď duch zmizol, tak si pokojne ľahol do postele a zaspal. No na ďalšiu noc, presne o polnoci zobudil Scroogea duch. Bol to duch minulých Vianoc. Vysvetlil Sroogeovi, že mu poukazuje rôzne veci. Stačilo, že sa Ebenezer dotkol ducha a potom leteli nočnou oblohou. Najprv videl miestnosť, kde bol malý chlapec – sám Scrooge, potom, inde, bol starší, aj s nejakou ženou – jeho bývalou priateľkou, ktorá sa s ním práve rozchádzala. „ O mňa teraz nejde, “ hovorila tíško niekdajšiemu Scroogeovi. „ Tebe na mne už vôbec nezáleží. Nahradil ma iný idol, a ak ťa dokáže uspokojiť väčšmi, ako by som to vedela ja, nemám prečo smútiť. “ „ O akom idole to hovoríš? “ namietal. „ O mamone. Vidím, ako tvoje vznešené ideály postupne pohlcuje jeden jediný – zisk. “
Potom videl iný dom – krásna obývačka plná ľudí, manželský pár a ich deti, to boli minulé Vianoce Scroogeovej bývalej priateľky, jej manžela a detí.
V druhú noc, tiež presne o polnoci navštívil Ebenezera Scroogea druhý duch – duch tohoročných Vianoc. Tak ako prvý duch, aj tento mu chcel všetko poukazovať. Ako prvú v poradí videl Ebenezer vysvietenú miestnosť plnú ľudí. Bola to rodina Boba Cratchita, Scroogeovho spolupracovníka, pri bohato prestretom stole stáli manželia Cratchitovci a ich deti– Bob, Myrtha, Peter a malý Tim, ktorý bol chorý. Keď rodina stála pri kozube a pripíjali si, Bob zdvihol pohár a pripil na Ebenezera Scroogea. No jeho matka proti tomu namietala. Opísala Scroogea ako človeka lakomého, na ktorého je nehodno pripíjať. Potom ho duch zaviedol na more, bola tu veľká loď plná oslavujúcich námorníkov. Nakoniec Scrooge nakukol do obývačky, kde bol jeho synovec s manželkou a pár priateľmi.

A tu sa u Ebenezera objavila ľútosť, už nechcel, aby mu duch čokoľvek ukazoval. Keď tu si všimol, že duchovi spod kabáta trčia dve ďalšie nohy, a spýtal sa ho, čo to znamená. A duch mu odpovedal, že to, čo vidí, sú dve deti, ktoré sa volajú Nevedomosť a Bieda.
O polnoci tretej noci prišiel posledný duch , Duch Vianoc, ktoré ešte len prídu. Scrooge sa ocitol na ulici a tu si vypočul rozhovor dvoch mužov, ako sa rozprávali o niekom, kto zomrel a či zanechal závet. Potom sa preniesli k nejakej truhle, ktorá bola pravdepodobne niekde v dome smútku. Pri truhle stála celá rodina Cratchitovcov, ktorí mŕtvolu oplakávali. Nakoniec duch preniesol Ebenezera na cintorín, k nejakému hrobu. Scrooge už tušil, o čo ide, a bál sa pozrieť na meno na hrobe. Keď otvoril oči, stálo tam: EBENEZER SCROOGE. Scrooge sa v tú chvíľu zrútil, celý dojatý a nešťastný, že jeho život takto dopadol. Ešte v tú chvíľu sľúbil, že sa polepší, nebude taký skúpy a lakomý.
„ Už si budem navždy uctievať Vianoce vo svojom srdci, a to nielen na Štedrý večer. Spojím skúsenosti Minulosti, Prítomnosti i Budúcnosti. Všetci traja duchovia mi v tom budú pomáhať. Zužitkujem všetko, čomu ma naučili. Och, povedz, že môžem vymazať nápis na tom to hrobe! “
Na druhý deň ráno sa zobudil, vyzrel sa z okna a zakričal na chlapca, ktorý práve prechádzal pod oknami. Spýtal sa ho, či by bol ochotný skočiť do obchodu a kúpiť tam najväčšiu morku, akú predávajú. Chlapec súhlasil.
Nakoniec Ebenezer Scrooge išiel na večeru k svojmu synovcovi a zvýšil plat Bobovi Cratchitovi. DICKENS, Charles. : Vianočná koleda. II. vydanie BRATISLAVA: Perfekt 2000.

Zdroje:

DICKENS, Charles. : Vianočná koleda. II. vydanie BRATISLAVA: Perfekt 2000 -