No na konci kapitoly sa začína obávať o ľudstvo, keď vystrihuje články o prestrelkách medzi Mlokmi a ľuďmi a začína uvažovať o možnom nebezpečenstve.
Kniha tretia
Obavy z možných vojenských stretov s ľuďmi prerástli do skutočnosti na Kokosových ostrovoch, kde sa odohral masaker v podobe vyvraždenia celej posádky lode Montrose. Pokračovala zrážkami v Normandii, incidentom v La Manche, vytvorením novej zátoky v Luiziáne, výbuch v Čínskej zátoke, ktorý takisto spôsobil rozšírenie pobrežia. Dlho sa polemizovalo o možných tektonických posunoch, či vulkanických činnostiach, až kým rádioamatéri po celom svete nezastihli správu Chiefsalamandra. Citujem: „Hallo vy ľudia! Buďte pokojný. Neprechovávame k vám nepriateľské úmysly. Aby sme mohli žiť, potrebujeme viac vody, viac brehov, viac plytčín. Je nás priveľa...atď.“ a záver správy: „Môžete sa uchýliť do hôr. Hory budeme rúcať až naposledy“. Množstvo lodí bolo potopených a množstvo ľudí prišlo o život, kým sa uskutočnila konferencia vo Vaduze. Keďže nedošlo k nejakému dohodnutiu, Mloci aj naďalej pokračovali agresívne vo svojom rozširovaní pevnín a brehov. Potopili strednú Čínu, celé Taliansko, Sever Nemecka, tretinu Francúzska, Brazília už neexistuje...
Pán Povondra pri vypočúvaní týchto správ od syna to berie celé na seba a viní sa z tejto vojny. Kniha končí s vynorením sa Mločej hlavy vo Vltave, ktorú Povondra zbadal pri rybačke. Zničený a zhnusený mlokmi už len čaká na smrť. Povondrom chcel zrejme autor poukázať na ľud Nemecka, ktorý dovolil Hitlerovi jeho nástup k moci a až teraz prichádza na skutočné ohavnosti páchané nacistami.
Posledná kapitola predstavuje monológ autora. Počas rozprávania sa sám so sebou vykryštalizuje skutočné pohľady na dielo a skutočné myšlienky, ktoré ním sledoval. Chiefsalamandrovi prikladá počas prvej svetovej vojny hodnosť poddôstojníka. So slovami: „To už tak býva“ ironicky prirovnáva k Hitlerovi, ktorý bol počas 1. svetovej(ak sa nemýlim) pešou spojkou. V závere celého diela básni autor (ešte stále rozprávajúci sa sám so sebou)o akomsi príbehu, keď Mloci vymrú a jeho hlas sa pýta: A potom?“ sám na to odpovedá: Ďalej už neviem.“ Demonštruje tým svoj postoj k neistej budúcnosti susedstva s nacistickým Nemeckom.