Émile Zola Germinal

Román, patrí do francúzskeho naturalizmu. Zobrazuje prácu baníkov a ich život.

Téma : povstanie baníkov proti Spoločnosti

Idea : ukázať túžbu človeka po lepšom, spravodlivejšom svete

Čas a miesto deja : Dej sa odohráva v 19. storočí vo Francúzsku v baniach Spoločnosti v okolí mesta Montsou a v kolóniách.

Charakteristika postáv :

Étienne Lantier – bývalý rušňovodič ktorý sa zamestnal ako baník. Bol šikovný a pracovitý, veľmi ctižiadostivý, charizmatický a radikálny. Keď sa napil trochu viac alkoholu, stával sa nepríčetným. Bol zamilovaný do Catherine. Šíril medzi baníkmi veľké množstvo názorov, od komunistických až po Darwinove teórie pričom v tom mal sám veľký chaos ale aj tak ho uznali za svojho vodcu. Propagoval Pluchartovu Internacionálu, ktorá mala zvrhnúť buržoáziu a nastoliť vládu robotníkov. Pán Maheu – zaslúžilí baník, žijúci s celou svojou rodinou v chudobe v kolónii, ktorý bol jedným z prvých účastníkov štrajku. Chcel spravodlivosť pre seba a ostatných baníkov. Bol odvážny a oddaný štrajku.
Chaval – Etiennov sok, Catherinin „milý“, bol necitlivý, týral Catherine a počas celého príbehu k nej bol iba štrnásť riadkov milý. Jeho žiarlivosť ho dosť často nútila robiť strašné hlúposti a vďaka jeho tvrdohlavosti a prakticky žiadnemu svedomiu sa neunúval ani pripustiť si to, že urobil chybu.
Catherine – dcéra baníka Maheua, veľmi šikovná a milá chudokrvná osôbka, ktorá na jednej strane milovala Etiena a na strane druhej cítila povinnosť ľúbiť Chavala, ktorý si ju privlastnil. Bola behačkou v bani Voreux, kde pracovala aj celá jej rodina a osadenstvo kolónie.
Rasseneur – majiteľ krčmy v kolónii, bývalí baník ktorého prepustili za príliš radikálne názory a ktorý bol až do príchodu Etienna uznávaný ako vodca baníkov. Bol veľmi rozvážny a rozumný, nechcel úplne pretvoriť spoločnosť.

Chcel len dosiahnuť pre baníkov prospešnú dohodou zo spoločnosťou.

Ďalšie postavy : Pluchart ako vodca Internacionály, Suvarin ako anarchistický ruský baník, rodina Maheua večne žijúca v biede (pani Maheuová, Zacharie, Alzire, Jeanlin, Lénore, Henri, Estelle a starý Smrtiľub), Maigrat ako chamtivý, skúpy a bezcitný majiteľ obchodu, Grégoriovci ako majitelia podielu Montsouských baní (dcéra Cécile), Hannebauovci (ich synovcom je banícky inžinier Négrel) ako riaditelia Montsouských baní, pán Deneulin, majiteľ baní, od ktorého chcela spoločnosť tieto bane odkúpiť (dcéry Lucie a Jeanne) atď.

Reprodukcia deja :

Do Montsou prichádza Etienne za prácou, ktorú nachádza v bani Voreux, kde pracuje spolu s Maheuovcami. V bani začína pociťovať náklonnosť k Catherine, ktorá mu túto jeho náklonnosť opätuje. Etienovy sa však táto banícka práca zhnusí a chce odísť hneď po prvom dni, avšak Maheu ho prehovorí. Keď sa v hostinci Prospech za baňou zapletie do rozhovoru jeho majiteľa Rasseneura a Maheua a spomenie, že osobne pozná Plucharta (Etienovho bývalého dielovedúceho), človeka o ktorom sa rozprávali a ktorého si Rasseneur vážil, ponúkne mu ubytovanie a úrok. Etienne sa rozhodne, že ostane už aspoň kvôli Catherine. Keďže pre desaťčlennú rodinu bol plat, ktorý Maheuovci dostávali nepostačujúci, šla si pani Maheuová vypožičať po neúspešnom pokuse o úrok u Maigrata od Grégoirovcov peniaze na jedlo. Tie však nedostala a tak sa vydala po druhý krát za obchodníkom Maigratom ktorý, aj keď bol ženatý, bol známi tým, že ponúkal úvery za sex. Tentoraz Maheuovej nepriamo naznačil že chce Catherine a dal jej úrok. Doma potom všetkých po návrate z práce čaká obed. Večer počas prechádzky Etienne stretne v tráve Catherine a Chaval pri milovaní.
Etienne zapadá medzi baníkov pretože bol šikovný a pracovitý. Udržiava s Pluchartom korešpondenciu. Etienne má medzi robotníkmi propagovať jeho hnutie. Počas sviatku sv. Barbory, keď baníci nemuseli 3 dni pracovať, Etienne rozširuje myšlienku o bratskej pokladnici, ktorá by mala byť zdrojom financií, mala by sa stať ich oporou v prípade revolúcie a štrajku. Zacharie sa odsťahuje z domu a tak ostane v dome Maheuovcov jedno miesto voľné. Toto miesto ponúkol Maheu Etienovi. Etienne číta rôzne politické knihy a časopisy, ktoré mu posiela Pluchart a stáva sa stále viac a viac prorevolučným, stáva sa z neho vďaka jeho sčítanosti akýsi vodca kolónie. Rozširujel to, čo prečítal po celej kolónii a stáva sa populárnym a pomaličky bohatne. Jeho ctižiadostivosť, odhodlanosť a zmysel pre spravodlivosť zaujme celú kolóniu. Aj keď býva v byte spolu s Catherine a veľmi sa navzájom priťahujú, nechcú to dať najavo a ich túžba po sebe stále rástie.
Spoločnosť vyplatila nízke výplaty – rozhodla sa platiť baníkov osobitne za vozíky, ktoré naplnia uhlím a osobitne za výdrevu, ktorá spevňovala baňu, čo pre baníkov znamená nižšiu výplatu, z ktorej sa už aj tak skoro nedalo vyžiť – baníci sa chystajú na štrajk.
V bani nastáva zával. Jedného baníka zabije a Jeanlinovi rozmliaždi nohy. Catherine uteká z domu. Jeanlin teda nemôže pracovať a týmito dvoma „tragédiami“ ešte viac klesne príjem Maheuovcov.
Vypukne štrajk – baníci prestávajú fárať.

Delegácia baníkov navštívi p. Hannebeaua, no so svojimi požiadavkami zaznamenajú len neúspech. Štrajk sa pomaly stáva všeobecným. Catherine, ktorá pracuje v bani, ktorá ešte nebola štrajkom zasiahnutá, prinesie rodine jedlo. Matka ju však vykričí za to, že ich v ťažkej chvíli opustila a jedlo od nej nezoberie. Prichádza Chaval, ktorý Catherine sledoval a v svojej žiarlivosti si myslí, že sa prišla Catherine milovať s Etiennom. Poriadne Catherine nakope, navrieska na p. Maheuovú a aj s Catherine potom odíde.
Etienne zorganizuje schôdzu baníkov. Napíše Pluchartovi, ktorý mu prisľúbi svoju účasť. Rasseneur mu však tiež napíše list, v ktorom ho naopak žiada, aby na schôdzu neprišiel, lebo nesúhlasi s Etiennovou búrliváckou a divošskou politikou, nechce aby baníci ovládli svet, chce len kompromis. Tým sa medzi Etiennom a Rasseneurom rozpútava súperenie. Pluchart nakoniec prichádza, získava si baníkov pre internacionálu. Zhromaždenie je však prerušené žandármi.
Začalo sa medzi baníkmi povrávať, že keby zašla delegácia znovu za riaditeľom, možno by teraz niečo dosiahli. Opäť u riaditeľa neuspievajú.
U Maheuovcou je bieda a tak sa vydal Etienne ku Moquetke – žene, s ktorou sa raz úplne náhodou vyspal (ako všetci ostatní baníci z kolónie). Cestou k nej si však všíma Jeanlina, ktorý sa zakráda v tráve, ide za ním a objaví jeho skrýšu, kde po nociach prespáva a kde má veci ktoré nakradol. Etienne túto jeho skrýšu nevyzradí. Potom keď vylezie, už je hore Moquetka a dostáva od nej zopár zemiakov. Objal ju a to práve vtedy keď išla okolo Catherine, ktorej to zrani city.
Baníci sa rozhodnú, že keď sa nemôžu schádzať v kolónii, dajú si zraz v lese a tak aj urobili. Dohodnú sa na tom, že od nasledujúceho dňa nebude nikto fárať. Chaval tam je tiež a aby sa vytiahol pred Etienom, povie, že ani baníci z bane, v ktorej on pracuje, nebudú pracovať.
Nasledujúci deň skoro ráno Chaval zorganizuje štrajk v bani Jean-Bart, kde pracuje, aby dokázal ostatným, že hovoril na zhromaždení pravdu. Baníci z kolónie však akosi neprichádzajú. Majiteľovi tejto bane, Deneulinovi, sa teda podarí presvedčiť Chavala tým že ho má v úmysle povýšiť, aby svojich kamarátov od tohto štrajku odhovoril.
Catherine počas práce v bani v dôsledku zlého ovzdušia omdlieva. Chaval ju zachráni a po prvýkrát v priebehu deja je zobrazený ako milý človek. Catherine sa to veľmi páči, a on jej sľúbi, že bude vždy taký pozorný.

Zrazu pridu štrajkujúci baníci, a keď zistia, že v tejto bani aj napriek štrajku všetci pracujú, prepília laná výťahov baníkom v Jean-Bart. Všetci preto vyliezajú rebríkmi. Keď vyjde na povrch Chaval, nahnevaní štrajkujúci ho zajímajú a vydávajú sa plieniť ďalšie bane. Neskôr Chavala prepustia. Štrajk sa vymyká Etiennovi z rúk a baníci začínajú všetko ničiť.
Pán Hannebeau doma zisťuje, že ho jeho manželka podvádza s Nigrélom a aj keď k nemu chodia poslovia zo správami o štrajku, jeho štrajk nezaujíma. Štrajkujúci dorazia až pred jeho dom. Baníci sa dožadujú chleba. Zúrivý dav prinúti Maigrata opustiť svoj obchod a uchýliť sa k Hannebeauovi. Prichádzajú k nemu taktiež Gregoirovci a čakajú tam na svoju dcéru. Doráža koč s Nigrélom, pani Hannebeauovou, Cécile a dcérami pána Deneulina, ktorí sa ešte v to ráno vydali na jazdu kočom. Nigrélovi, pani Hannebeauovovej a dcéram pána Deneulina sa napokon podarí dostať cez dav do domu pána Hannebeaua a predpokladajú, že Cécile sa tam dostala tiež. Hladný dav ju však pred domom zastavil a obťažuje ju. Na koni prichádza Deneulin, Cécile vyslobodzuje a dovedie do domu pána Hannebeaua. Potom sa rozvášnený dav pustí na Maigratov obchod. Keď to Maigrat zbadá, chce ochrániť svoj majetok a vydáva sa do svojho obchodu. Cestou sa však pošmykuje, rozbíja si hlavu a umiera. Prichádzajú žandári, ktorých zavolal Chaval a rozháňajú dav.
Etienne sa ukrýva v Jeanlinovej skrýši. Neuteká však, nechce zradiť kamarátov. V kolónii vypukáva v dôsledku hladu veľa hádok. Alzire umiera od hladu. Spoločnosť sa rozhoduje, že prijme nových baníkov. Štrajkujúci baníci to však nechcú dopustiť, a tak nechcú pustiť nikoho do ani von z bane. Bane však strážia vojaci. Baníci sa púšťajú do vojakov, najprv iba urážkami, potom tehlami. Vojaci dlho odolávajú, ale napokon ich postrieľajú. To je koniec štrajku. Sauvarin sa chystá na odchod no skôr než odíde, prikradne sa do bane a poškodí ju. Keď na ďalší deň niekoľko baníkov spolu s Etiennom a Catherine zlieza dolu, baňa sa začína rúcať a zaplavovať vodou. Veľa baníkov sa zachráni, ale Catherine, Chaval a Etienne sa dostávaju do pasce. Etienne zabije Chavala a konečne sú s Catherine sami. Prebiehajú záchranné práce. Počas nich uhorí Zacharie. Catharine umiera tesne pred vyslobodením. Zachránia len Etienna. Po uzdravení sa sa Etienne vydáva do Paríža kam ho zavolal Pluchart a rozhodol sa, že v boji za práva robotníkov bude ďalej pokračovať.

Kompozícia :

Dielo je rozdelené na 7 časti, ktoré sú ďalej rozdelené na 5-7 kapitol.

Prelínajú sa tu dve dejové línie – súkromný život Etienna a povstanie.
Je využitý opis, kontrasty (na jednej strane všedný život baníkov a na strane druhej oslavy sv. Barbory), autor často opisuje jednu a tu istú udalosť z rôznych pohľadov. Niektoré postavy používajú hrubé slová - jazyk je charakterizačným prostriedkom. Rozprávačom je autor, dielo je rozprávané v tretej osobe.