„Bez lásky je človek iba mŕtvola na dovolenke.“

Literatúra prvej polovice 20. storočia

20. storočie malo pre ľudstvo svoju svetlú stránku v podobe nových objavov, získaním nových poznatkov vo vede a celkové uľahčenie práce pre ľudí. Na druhej strane tu bola aj jeho tmavá stránka, ktorá sa prejavila hlavne v prvej polovici, rozpútaním prvej a druhej svetovej vojny. Tieto dve udalosti spôsobili spomalenie rozvoja spoločnosti, nastalo obdobie strachu, temna, kedy sa ľudia báli o svoj život a z jedného dňa na druhý strácali ideály a vieru v spravodlivú a lepšiu spoločnosť. Toto obdobie nezostalo nepovšimnuté ani u spisovateľov, ktorý protestovali proti vojne a s tým bola spojená aj ich tvorba, ktorá sa zameriavala na podanie autentických obrazov situácii v danom období. Poukazovali na nezmyselnosť vojny a ľudskú hlúposť. Počas prvej svetovej vojny dochádza k nadväznosti na predchádzajúce obdobie a naďalej sa rozvíjajú avantgardné smery. Po vojne sa uplatnil expresionizmus. Tu sa formuje stratená generácia. Z dadaizmu sa konštruuje surrealizmus. V Rusku vzniká konštruktivizmus, v Čechách poetizmus. K stratenej generácii zaraďujeme autorov, ktorí ako mladí ľudia zažili na vlastnej koži hrôzy prvej svetovej vojny a v dielach sa k nej vracajú. Podarí sa im vojnu prežiť a vracajú sa domov, lenže strácajú ilúzie o ďalšom živote, nevedia sa zaradiť do spoločnosti. Medzi najvýznamnejších a najčítanejších autorov, ktorí ma a milióny ľudí na celom svete oslovili patria Ernest Hemingway a Erich Maria Remarque. Z Remarquovej tvorby mal najväčší úspech román: Na západe nič nové. Vyšiel 10 rokov po vojne napísal ho za 6 týždňov. Román podáva svedectvo o vojne prostredníctvom triedy gymnazistov, ktorí podľahnú propagande vojny vďaka triednemu učiteľovi a účasť v nej vyhlasujú ako vlastenecký čin. Dej začína tým, že sa žiaci dostávajú na front. Rozprávačom je Paul Baumer. On a jeho traja spolužiaci tu vystupujú ako štvorica, ktorá si rozumie. Autor nás zoznamuje so skupinou v zákopoch a pri povinnom oddychu. Takto ich spoznávame a vidíme, ako sa časom menia ich základné životné hodnoty. Autor využíva gradáciu deja, stupňovanie napätia tým, že postupne umierajú. Ku koncu vojny nezmyselne umiera aj Paul a to vtedy, keď rozhlas oznámi správu: na západe nič nové, teda ďalej sa zabíja. Medzi podobné obsahom patrí aj román Ernesta Hemingwaya: Zbohom zbraniam. Román má podobný osud a vyšiel až desať rokov po vojne.