Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Honoré de Balzac Otec Goriot

Spočiatku pracoval ako cestovinárský robotník, ktorý si neskôr kúpil podnik svojho majstra, počas napoleónových vojen kšeftoval na čiernom trhu, kde čo kúpil predal o desaťkrát drahšie.. Dokázal doviesťobilie až z Ukrajiny alebo zo Sicílie...
Po siedmych rokoch manželstva mu zomrela manželka, všetku svoju lásku preto orientoval na svoje dve dcéry Anastasiu a Delfínu, ktorý vychovával veľmi nerozumne akoby boli šlachtičné, na čo neskôr aj doplatil. Mali najlepšie zo všetkého: kone, koče, každý ich rozmar im otec vyplnil. Ani jedna sa svojich nárokov nevedela vzdať ani v manželstve. Otec Goriot trpel každý deň keď nevidel svoje dcéry, alebo keď ich nemohol navštíviť, miloval aj bolesť, ktorú mu jeho milované dcéry spôsobovali...
Ako 69-ročný prichádza do penziónu, roku 1813 prestal obchodovať, pretože to jeho zaťom prekážalo, že sa zametnáva obchodom. Do peniónu prišiel ako veľmi bohatý človek so skvelou výbavou a riadom. Otec Goriot bol bohatý starší muž. Hoci kútiky jeho očí boli spuchnuté, vyvrátené a ovisnuté, preto si ich musel často utierať, pani Vauguertová pokladala jeho výzor za príjemný a ako sa patrí. Ostatne mäsité a klenuté lýtko, ako aj dlhý, hranatý nos nasvedčovali, že má také povahové vlastnosti, na ktorých si vdova zrejme zakladala a ktoré potvrdzovala ako mesiac okrúhla a naivne prostoduchá tvár tohto dobráčiska. Bol to iste pevne stavaný chlapík, schopný premárniť všetok svoj dôvtip v cite. Vlasy, učesané na holubie krídla, ktoré mu každé ráno chodil pudrovať holič z Vysokej školy technickej, vytvárali na nízkom čele päť vĺn a skrášlovali jeho tvár. Hoci trochu neokrôchaný, bol ako zo škatuľky, naberal si vrchovato tabak a šňupal ho ako človek, ktorý si je celkom istý, že bude mať tabatierku vždy plnú vonného tabaku...
Majiteľka penziónu pani Vauquerová istý čas dúfala, že sa stane manželkou pána Goriota, neskôr keď otec Goriot prichádzal o majetok na neho zanevrela...
Goriotové peniaze sa však rýchlo míňajú a on postupuje postupne do vyšších poschodí, kde sú lacnejšie izby; čím vyššie býva, tým je chudobnejší (v tom spočíva kontrast diela). Goriot strácal rýchlo svoje postavenie, predával svoju bohatú výbavu a náčinie, ktoré si zo sebou priniesol...
V penzióne si Goriot rozumie najmä s Eugénom de Rastignac, ktorý pochádza zo schudobnenej šlachtickej rodiny, má výchovu, ale nemá peniaze. Obaja si navzájom rozumejú.

Eugéne na jednom plese spozná Goriotovu dcéru Anastasiu de Restaud, ktorú spočiatku miluje, tá o neho však nemá záujem, lebo pred ňou a hlavne pred jej manželom spomenie otca Goriota.. Neskôr sa zaľubi sa do Delfíne i za to, že je k ocovi lepšia a úprimnejšia. Otcovi Goriotovi neprekáža, že je Eugéne milencom jeho dcéry Delfíny, dopraje dcére šťastie z lásky, lebo vie za koho ju vydal, a že Eugéne ju viac miluje...
Zaťovia dcér si neprajú, aby sa ich otec Goriot stretával s dcérami, ktoré vychovával ako princezné: Goriot mal ročný dôchodok vyše 60000 libier, pre seba však neminul ani 1200 frankov a bol šťastný, že mohol uspokojovať vrtochy svojich dcér: najznamenitejších učiteľov poveril, aby ich naučili, vetko to čo prezrádza dobrú výchovu; dcéry mali pri sebe spoločnicu, ktorá bola našťastie duchaplná a mala vkus; jazdili na koni, mali svoj koč, žili si ako dajaké milenky starého veľmoža; stačilo vysloviť hoci najdrahšie želanie, a otec sa hneď ponáhľal ho vyplniť; za dary si žiadal iba trochu poláskania.. Goriot vyvýšil svoje dcéry na anielov, nad seba - úbožiaka. Miloval aj bolesť, čo mu neraz zapríčinili. Keď boli dcéry súce na vydaj, mohli si vybrať za muža koho chceli, a každá dostala do vena polovicu otcovho majetku.. Anastasie mala aristokratické sklovny opustila otcovský dom a vydala sa za grófa de Restaud. Delfíne mala rada peniaze a preto sa vydala za Nucingena, bankára nemeckého pôvodu a baróna Svätwj ríše rímskej...
Otec Goriot neuverí Eugénovi de Rastignac, že sa Anastasia nahnevala, keď pred ňou vyslovil jeho meno, myslí si, že jeho dcéry ho milujú, to len ich manželia sú s otcom Goriotom v spore. Otec Goriot nechce spôsobovať svojim dcéram problémy a preto sa snimi stretáva tajne, dokonca sa mu to tak páči.. Goriot má rád kone, ktoré vezú jeho dcéry, chcel by byť ich príkom, ktorého majú na kolenách. Žije len a len z ich radostí...
Delfíne sa prizná Eugénovi, že nevýslovne trpela, keď jej manžel zakázal stretávanie sa s otcom. Pred očami celého sveta je iste tou najšťasnejšiou ženou Paríža, no v skutočnom živote je však tou najnešťastnejšiou ženou, ktorá sa nesmie stretávať s milovaním otcom...
Nakoniec nenosil ani parochňu, nepudroval si vlasy, ostarel a spustol. Všetci si mysleli, že je hýrivec, pretože za ním chodili mladé dámy. Vautrin zistí prvý, o čo ide. Neskôr sa od neho aj Eugéne de Rastignac dozvie, že sú to jeho dcéry, ktoré vydal za šlachticov. Otec prestal byť u dcér verejne prijímaný, lebo to nevyhovovalo šlachtickým manželom, jeho majetok im však prišiel vhod...
Otec Goriot zchudobnie a zostarne. Ako starý a chorý sa pokúša zariadiť, aby zaťovia nemohli siahnúť na majetok dcér.

Ochorie a nemá peniaze ani na lieky, ktoré by mu asi aj tak už nepomohli.
Anastazia staršia a krajšia Goriotova dcéra. Miluje nezodpovedného mladého muža, za ktorého sa vydala, grófa de Rastauda, za ktorého platí zmenky otcovými peniazmi, nakoniec dá do záložne diamanty, manžel škandál ututle, ale vyžiada si právo manipulovať s manželkinim majetkom, za umierajúcim otcom nepríde, lebo sa háda s manželom o posledný kúsok majetku pre svoje dieťa a tiež preto, lebo sa musí ukázať na plese, že má diamanty o ktorých sa už (popravde) šuškalo, že ich dala do záložne...
Delfína menej elegantná dcéra Goriota, miluje manžela, ktorý jej však nedá žiadne peniaze na míňanie, preto Delfína odčerpáva otcov zdroj až do konca. Chce byť predstavená vitkomtese de Beauséant, sesternici rytiera Eugéna de Rastignac, preto mladíkov (Eugénov) obdiv zhovievavo prijíma. Neskôr sa do Eugéna zaľubi , ktorý ju okúzľuje svojou láskou k nej i k jej otcovi, ktorého má Eugéne tiež rád, jeho dobrotou ale koniec koncov i krásov. Stanú sa milencami. Otec Goriot kúpi luxusný byt Eugénovi de Rastignac, aby sa mal kde s jeho dcérou Delfínou stretávať.. Za umierajúcim otcom nepríde, lebo práve na ten večer má pozvanie uviesť sa ku vikomtese de Beauséant (taká príležitosť sa už nemusí vyskytnúť) posiela za otcom slúžku, tá však nájde otca Goriota už mŕtveho...
Dostáva porážku, pomohla by mu jedine láska a starostlivosť jeho milovaných dcér - a tej sa mu na smrteľnej posteli nedostalo - neprišla ani jedna. Otec Goriot pochopí, že problém je vtom, že už nemá žiaden majetok, keby mal majetok, dcéry by iste prišli, mal by palác, sluhov, krásne izby a jeho dcéry by sa spolu s manželmi rozplývali v slzách - Mal by všetko, ale takto nemá nič: "Za peniaze je všetko, dokonca aj dcéry!" Na smrteľnej posteli sa priznáva ako trpel, keď zistil, že je pre svoje dcéry nepohodlný, no nedokázal ich aj tak prestať milovať...
Obe dcéry majú otca rady, ale nie sú ochotné riskovať kôli nemu, postarali by sa o otca, keby im to sústavne manželia nezakazovali a keby práve nebolo potrebné byť inde...
Eugéne de Rastignac so svojím priateľom medikom Bianchonom otca Goriota opatrovali. Ani jedna z dcér nezriadila pohreb. Eugéne si musel požičať od sluhu v penzióne, aby mohol pohrep a sprepitné zaplatiť. Smútočný obrad trvá dvadsať minút. Neprišli nijakí smútoční hostia. Jednako, keď už naložili mŕtvolu na pohrebný voz, zjavili sa za ním dva koče s erbami, koč grófa de Restaud a baróna de Nucingen, boli však prázdne a išli za pohrebným vozom až na cintorín Pčre-Lachaise..

Eugéne sa díva z cintorína na Paríž, kde žije vznešená spoločnosť, do ktorej sa chce dostať a vyzve ju na súboj: "A teraz uvidíme, kto z koho!"

Balzac, Honoré de: Otec Goriot, Tatran, Bratislava, 1977.

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk