Karel Čapek Válka s mloky

Tento Čapkov sci-fi príbeh poukazuje na pominuteľnosť ľudstva netradičným spôsobom. Funkciu hlavnej postavy v tomto románe nahradzuje myšlienka. Autor predviedol čitateľom obraz možnej skazy novodobej civilizovanej spoločnosti.
Príbeh sa začína na maličkom ostrove Tana Masa, kúsok od Sumatry. Z Čiech pochádzajúci kapitán Van Toch sa so svojou loďou vybral hľadať doteraz neobjavené náleziská perál. Od domorodcov sa dozvie, že jediné nepreskúmané miesto je zátoka Devil Bay tam však ísť nemôže, lebo tam žijú údajne čerti. Kapitán nevzdelaným domorodcom neverí a tak sa ide na tie tvory pozrieť sám. Zistí, že to nie sú žiadni čerti, ale nejaký zvláštny druh jašteríc, ktoré sú dosť inteligentné a skamaráti sa s nimi. Uzavrú obchod. On im bude dávať zbrane, aby mohli bojovať so žralokmi, ktoré ich napádajú a oni mu zato nosia perly. Po návrate do Čiech kapitán hľadá sponzora, ktorý by mu kúpil loď, aby mohol mlokov rozvážať kam potrebuje a tak získať perly. Po dlhom čase narazí na bohatého muža, ktorý pochádza z jeho rodnej dediny. Vyrozpráva mu príbeh o mlokoch a perlách. Podnikateľ súhlasí a kapitán van Toch začne s veľkovývozom mlokov. Postupne sa však perly míňajú a mlokov je stále viac pretože sa vedia brániť proti dravcom harpúnami a nožmi. Podnikateľ si však všimne ich zručnosť a rozhodne sa ich predávať ako pracovnú silu. Rozdelí mlokov do viacerých tried podľa inteligencie, zručnosti a sily. Obchod sa vydaril. Každý prímorský štát sa začal zásobovať družstvami týchto novodobých otrokov. Ľudia ich najprv používali na stavbu hrádzí a podobne. Neskôr začali dokonca pomocou mlokov zväčšovať pevninu. Došlo k nelegálnemu pytliačeniu na mloky a k ich nelegálnemu predaju.(na konci ukážka zo strany 156) Štáty svojich jašterov živili a starali sa o ich bezpečnosť. Mloci stratili svojho nepriateľa a premnožili sa. Neskôr ľudia náhodou zistili, že sú schopní naučiť sa rozprávať a aj obmedzene samostatne myslieť. Po čase sa niektorí aktivisti za práva mlokov dožadujú, aby im bolo poskytnuté náležité vzdelanie. A tak sa otvorí škola špeciálne pre ne. Ich populácia nezadržateľne rastie, až dosiahne desaťnásobok ľudskej. Začínajú sa objavovať prvé varovania. Ľudia sa mlokov začínajú báť. Mloci však naďalej poslušne pracujú. Až sa jedného dňa ozve výbuch a z hladiny mora kanála La Manche začnú striekať prúdy vriacej vody a padať mŕtve telá mlokov. Zistí sa, že príčinou je zrážka mlokov anglických a francúzskymi. Neskôr dôjde na pevnine k opakovaným zemetraseniam.

Mnoho ľudí zomrie. Mloci pošlú ľuďom telegram, že sa ospravedlňujú za smrť toľkých ľudí, že oni si len chceli zväčšiť pobrežie .A tak sa začína vojna s mlokmi. Neskôr oficiálne vyhlásia, že nemajú dosť miesta a tak budú postupne prerábať pevninu na more. (ukážka 2; 263)Veľká Británia s nimi odmietne jednať a tak zastavia celú lodnú dopravu do aj z Británie. Odrežú ju od sveta. Briti hladujú. Svet sa nepostavil na ich stranu, lebo každý sa mlokov bojí a radšej sa s nimi snaží dohodnúť. Postupne prerobia na more celé Nemecko, Francúzsko, Čínu, Taliansko, Rusko a zničia takmer celý svet.
Na konci autor hovorí sám so sebou a konštatuje, že aj mloci sa rozdelia na jednotlivé národy. Na mlokov lemurských a atlantických a, že medzi nimi dôjde k vojne. Nakoniec sa vyvraždia a celá mločia populácia vyhynie.
Tento príbeh je popretkávaný rôznymi novinovými článkami a vedeckými štúdiami zo života mlokov. Autor odborne rozpisuje ich zvyklosti, správanie či rozmnožovanie. V jednej časti románu konfrontuje svet mlokov so svetom ľudí. Taktiež to rozdeľovanie mlokov a ľudí prirovnal k nemeckému fašizmu. Nemci dokonca považovali svojich mlokov za lepších než boli ostatní. V románe vystupuje veľa postáv, ale žiadna neprechádza celým dejom. Autor namiesto opisovania osudov postáv rozoberá život mlokov a ich vývin. Celú túto „mločiu katastrofu“ prirovnáva k biblickej potope. Konštatuje, že za všetko si môže ľudstvo samo. Zaobchádzanie s mlokmi prirovnáva a otroctvu. Autor poukazuje na chyby ľudstva A na nedokonalosť „pána tvorstva“. Človek zahubí sám seba.