Túto novelu autor napísal v roku 1925, avšak počas jeho života nemohla byť publikovaná.

IDEA: Nezmyselnosť zjednodušených hesiel o sociálnej rovnosti a absurdnosť revolučných hesiel.

FABULA: Uznávaný doktor sa snaží pomocou mozgovej hypofýzy nájsť spôsob na omladnutie. Svoj prvý pokus uskutočňuje na túlavom psovi. Avšak, namiesto omladnutia sa pes začína meniť na ľudskú bytosť, ktorá svojím správaním, názormi a neslušným vyjadrovaním spôsobuje samé nepríjemnosti.
Napokon sa profesor rozhodne všetko vrátiť do normálu a po opätovnej operácii sa nový človek mení späť na psa. Ani prvotný neúspech vedca neodrádza od ďalšieho výskumu, príbeh ostáva otvorený.

HL. POSTAVY: Šarik – (z rus.: vykŕmený, hlúpy, okrúhly) túlavý otrhaný pes, ktorého sa ujíma vedec, ako pokusného objektu svojho výskumu. (Profesor psími očami - Ukážka č. 1)

Polygraf Polygrafovič Šarikov – bývalý túlavý pes, z ktorého sa po operácii stal človek. Holduje alkoholu, je vulgárny, nezaujíma ho kultúra a umenie. Necháva sa strhnúť socialistickými myšlienkami, nevie sa zmieriť s pravidlami vládnúcimi v dome. Hoci navonok je človek, predsa v ňom pretrvávajú niektoré psie vlastnosti (neznáša mačky).

Profesor Filipp Filippovič Preobraženskyj – v Rusku aj Európe uznávaný chirurg, snažiaci sa nájsť spôsob na omladnutie človeka. Nádej vkladá do výskumu hypofýzy mozgu. Je odporcom socializmu ktorí si v porevolučnom Rusku začína upevňovať pozíciu, zo zásady odmieta jeho spôsoby a idei
(Rozpor medzi Preobraženskím a Švonderom - Ukážka č. 2 ).

Doktor Ivan Arnoľdovič Bormentaľ – asistent profesora Preobraženského, taktiež odporca socializmu.

Švonder – predseda novozvoleného domového výboru, neznáša profesora, pretože sám podporuje komunizmus. Jeho čiastočným úspechom je, keď sa mu podarí Šarikova dostať na svoju stranu ohľadom politického presvedčenia. (Rozpor medzi Preobraženským a Šarikovom – Ukážka č.3 ).

Zina – domáca

Daria Petrovna – kuchárka







UKÁŽKY:

Ukážka č. 1

Na druhej strane ulice v jasne osvetlenom obchode sa zabuchli dvere a v nich sa ukázal občan. Práveže občan, a nie súdruh, ba dokonca – to najskôr! – pán.. Myslíte si, že tak usudzujem podľa zvrchníka? Hlúposti. Zvrchník teraz nosia aj mnohí proletári.