Bormentaľ iba zavrtel hlavou.
„Mali by ste si niečo prečítať,“ nadhodil, „lebo viete...“
„Veď čítam a čítam ako najatý...“ odvetil Šarikov a zrazu si dravo a rýchle nalial pol pohára vodky.
„Zina,“ preľaknuto zvolal Filipp Filippovič,“ odprac, milá moja, vodku, už ju nebudeme potrebovať. A čo čítate?“
„Toto.. Ako že sa len.. Korešpondenciu Engelsa s tým.. no akože sa len volá.. diabol.. s Kautským.“
Bormentaľovi zamrela na polceste k ústam vidlička s kúskom bieleho mäsa a Filppovi Filippovičovi sa vyšpľachlo víno. Šarikov vystihol vhodnú chvíľu a preglgol vodku.
Filipp Filippovič položil lakte na stôl, uprel zrak na Šarikova a opýtal sa:
„Mohli by ste nám povedať, čo si myslíte o prečítanom?“
Šarikov mykol plecom.
„Nuž, nesúhlasím veru.“
„S kým? S Engelsom, alebo s Kautským?“
„S obidvoma.“ Odvetil Šarikov.
„To je skvelé, namôjveru. Všetkých čo povedia, že druhá.. No, a čo by ste navrhovali vy?“
„A čo navrhovať?.. Píšu si, píšu.. kongers, akýsi Nemci.. Až mi hlava spuchla. Mali by všetko vziať a rozdeliť...
„Tak som si aj myslel,“ zvolal Filipp Filippovič, pľasol dlaňou po obruse, „presne tak som si to aj myslel.“
„A poznáte aj spôsob?“ opýtal sa so záujmom Bormentaľ.
„Aký spôsob,“ vysvetlil Šarikov, ktorému vodka rozviazala jazyk, „nie je to zložité. Lebo veď čo: jeden sa rozvaľuje v siedmych izbách, má 40 párov nohavíc, a druhý sa túla, hľadá si potravu v odpadkových košoch.
„Pokiaľ ide o tých 7 izieb, to narážate, prirodzene na mňa?“ opýtal sa Filipp Filippovič a povýšenecky prižmúril oči.
Šarikov sa schúlil, nepovedal nič.

x x x

„Nuž,“ burácal Filipp Filippovič, „zapíšte si za uši, že máte mlčať a počúvať, čo sa vám hovorí. Učiť sa a usilovať sa stať aspoň trochu prijateľným členom socialistickej spoločnosti. Ozaj, ktorý naničhodník vám dal tú knihu?“
„Všetci sú vám naničhodníci,“ odvetil preľakane Šarikov ohúrený útokom z dvoch strán,
„Viem sa dovtípiť,“ skríkol Filipp Filippovič a zlostne sa začervenal.
„No a čo, Švonder mi ju dal. To nie je naničhodník.. Aby som sa rozvíjal.“
„Vidím, že sa rozvíjate v súlade s Kautským,“ piskľavo skríkol Filipp Filippovič a tvár mu zožltla. Zúrivo stisol gombík v stene. „Dnešný prípad to dokazuje väčšmi než dokonale. Toho Švondera by som obesil na prvom konári, čestné slovo.“ Zvolal Filipp Filippovič a zúrivo vrazil zuby do krídla morky, „sedí si teda pozoruhodná pačmaga v dome ako vred. Nie dosť, že píše kadejaké nezmyselné paškvily do novín...“
Šarikov zlostne a ironicky gánil na profesora. Filipp Filippovič takisto pozrel na neho úkosom a zmĺkol.
Ach, zdá sa, že sa to v našom byte zle skončí, pomyslel si znezrady prorocky Bormentaľ.