Aby sa Kočkiarov ubezpečil, že Podkolesin si to nerozmyslí v poslednej chvíli, schová mu klobúk a navyše posadí Fioklu pred dvere. Podkolesin si to však, samozrejme, rozmyslí a uteká cez okno aj bez klobúka. Keď to Agafia s Fioklou zistia, vynadajú Kočkiarovi, akého ženícha to našiel keď cez okno utiekol. Kočkiarov síce tvrdí, že Podkolesina nájde a privedie späť, ony dve to odmietajú a posielajú ho kade ľahšie.



VLASTNÝ NÁZOR: Ženba, aj napriek tomu že je to stará komédia je vtipná aj dnes. Autor v nej dáva jasne najavo, ako veľmi pohŕda vysokopostavenými ľudmi v Rusku a poukazuje na ich nerozhodnosť, naivnosť ba až sprostosť. Je teda pochopiteľné, že toto dielo sa u ruskej šľachty nestretlo s pochopením a že Gogoľ bol kvôli nemu vyhnaný. Jediné, čo mi na diele prekážalo boli typické ruské dlhé mená, ktoré sa dosť často plietli.


UKÁŽKA I.DEJSTVO, 21. VÝSTUP (Po tom čo odišli od Agafie Tichonovny)
KOČKIAROV: Dobrá je, čo?
PODKOLESIN: Nuž čo ja viem.. Ak mám pravdu povedať, nepáči sa mi.
KOČKIAROV: Tu ho máš! A to má byť zas čo? Veď si sám povedal že je pekná.
PODKOLESIN: Akosi to nie je ono. Nos má dlhý, ani po francúzsky nevie.
KOČKIAROV: Šibe ti? Načo by ti to bolo.
PODKOLESIN:Ale nevesta by predsa mala vedieť po francúzsky.
KOČKIAROV: A načo?
PODKOLESIN: Nuž na to.. Ja ani neviem načo.. Ale celé to akosi nie je ono (pozn.-vychádza z rozhovoru v dome, keď Anučkin argumentuje, aké je dôležité aby žena vedela po francúzsky, hoci on sám nevie ani slovo)
KOČKIAROV: No prosím! Jeden hlupák čosi povedal a druhý naťahoval uši. Je to krásavica, rozumieš? Krásavica! Také dievča nenájdeš inde na svete.
PODKOLESIN: Nuž hej, spočiatku sa mi aj páčila, ale potom, keď začali že má dlhý nos, dlhý nos, nuž tak som sa prizrel a lepšie vidím že má dlhý nos.
KOČKIAROV: Ech ty zadubenec! Veď to náročky tak rozprávajú aby ťa odradili. Veď ani ja som ju nechválil – tak sa to robí! Kamarát, to ti je dievča! Len sa prizri, aké má oči: úžasné okále sú to, rozprávajú, dýchajú. A ten nos, taký som ešte v živote nevidel! To je mramor! Alabaster! Ba ani ten sa k nemu nedá prirovnať. Len si ju sám dobre obzri.
PODKOLESIN: Veď hej, teraz sa mi už zasa vidí že je pekná.

UKÁŽKA II.DEJSTVO, 14. VÝSTUP: (Podkolesin sa rozpráva s Agafiou)
AGAFIA. Buďte taký láskavý, sadnite si u nás, (sadnú si a mlčia)
PODKOLESIN. Milostivá slečna, rada sa, ako sa povie, člnkujete?
AGAFIA. Ako to, prosím?
PODKOLESIN. V lete na letnom byte je člnkovanie, ako sa povie, veľmi príjemné.
AGAFIA.