Nikolaj Vasilijevič Gogoľ Ženba

ŽENBA je divadelná hra v dvoch dejstvách.

DEJ:
Prvá scéna sa odohráva u Podkolesina v izbe. Sedí na pohovke, fajčí a nahlas rozmýšla nad tým, že by sa už mal oženiť. Už dlhší čas sa mu miestna dohadzovačka Fiokla snaží dohodiť Agafiu Tichonovnu. Podkolesin si zavolá sluhu a pýta sa ho, či už má ušitý svadobný frak, hotové topánky, .. Zo zamyslenia ho vyruší Fiokla, ktorá ho znova presviedča že už je o päť minút dvanaásť aby sa oženil a tiež mu ešte raz rozpovie o Agafii, aká je pekná, že má veľa majetku a kamenný dom. Podkolesin pochybuje, či je Agafia pre ňho tá najlepšia a keď ho Fiokla vyzve, aby sa za ňou šiel pozrieť, samozrejme odmieta. Do izby vstupuje Kočkiarov, Podkolesinov priateľ a vyhadzuje Fioklu. Kočkiarov najprv začne, že Agafiu presvedčí aby si Podkolesina zobrala, ten však zrazu začne váhať či sa vôbec chce ženiť, to však Kočkiarova doženie do zúrivosti, začne mu nadávať až Podkolesina presvedčí. Tak sa teda vydajú k Agafii.
Dej pokračuje v dome Agafie, kde s ňou žije trochu staromódna teta Arina Pantelejmovna. Vchádza Fiokla a rozpráva o adeptov na ženíchov: Prvým je Baltazár Baltazárovič Ževakin, námorník, ktorý má podmienku že jeho budúca musí byť pri tele. Ďalší, Ivan Pavlovič Praženica, je exekútor, dôstojný, neprístupný, pekný a tučný pán, ktorý je natoľko vznešený, že sa jej pýtal iba koľko má Agafia majetku. Agafia však namieta, že ak by sa za ňho vydala, volala by sa Agafia Tichonovna Praženicová, čo je neprijateľné. Tak teda tretí bol Nikanor Ivanovič Anučkin, fajnový pán, ktorý trvá na tom, že nevesta musí vedieť po francúzsky.
Do domu vhádzajú postupne Praženica, Anučkin a Ževakin o chvíľku na to aj Podkolesin s Kočkiarovom. Rozprávajú sa, každý sa chváli svojimi zážitkami a tým, aká veľká zodpovednosť na ňom leží. Agafia je zmätená, na každom vidí pre a proti a najradšej by si vybrala to najlepšie z každého. Hostia odídu a Kočkiarov sa rozpráva s Agafiou a radí jej, aby si zobrala Podkolesina, že ostatní mu ani po päty nesiahajú. Ona vidí stále viac a viac len Podkolesinove prednosti, no nevie čo s osatnými ženíchmi. Kočkiarov ju presvedčí nech im raz a rázne povie: „Vypadnite hlupáci!“ A tak sa aj stane.
Kočkiarov uteká za Podkolesinom a opäť ho presviedča, nech si zoberie Agafiu ale najmä ešte dnes,že už všetko zariadil. Podkolesin tak po dlhom presviedčaní ide k Agafii a rozprávajú sa. Nakoniec jej povie, že zobrať sa musia už dnes. Agafia je z toho úplne mimo, no ide sa vedľa prezliecť.

Aby sa Kočkiarov ubezpečil, že Podkolesin si to nerozmyslí v poslednej chvíli, schová mu klobúk a navyše posadí Fioklu pred dvere. Podkolesin si to však, samozrejme, rozmyslí a uteká cez okno aj bez klobúka. Keď to Agafia s Fioklou zistia, vynadajú Kočkiarovi, akého ženícha to našiel keď cez okno utiekol. Kočkiarov síce tvrdí, že Podkolesina nájde a privedie späť, ony dve to odmietajú a posielajú ho kade ľahšie.



VLASTNÝ NÁZOR: Ženba, aj napriek tomu že je to stará komédia je vtipná aj dnes. Autor v nej dáva jasne najavo, ako veľmi pohŕda vysokopostavenými ľudmi v Rusku a poukazuje na ich nerozhodnosť, naivnosť ba až sprostosť. Je teda pochopiteľné, že toto dielo sa u ruskej šľachty nestretlo s pochopením a že Gogoľ bol kvôli nemu vyhnaný. Jediné, čo mi na diele prekážalo boli typické ruské dlhé mená, ktoré sa dosť často plietli.


UKÁŽKA I.DEJSTVO, 21. VÝSTUP (Po tom čo odišli od Agafie Tichonovny)
KOČKIAROV: Dobrá je, čo?
PODKOLESIN: Nuž čo ja viem.. Ak mám pravdu povedať, nepáči sa mi.
KOČKIAROV: Tu ho máš! A to má byť zas čo? Veď si sám povedal že je pekná.
PODKOLESIN: Akosi to nie je ono. Nos má dlhý, ani po francúzsky nevie.
KOČKIAROV: Šibe ti? Načo by ti to bolo.
PODKOLESIN:Ale nevesta by predsa mala vedieť po francúzsky.
KOČKIAROV: A načo?
PODKOLESIN: Nuž na to.. Ja ani neviem načo.. Ale celé to akosi nie je ono (pozn.-vychádza z rozhovoru v dome, keď Anučkin argumentuje, aké je dôležité aby žena vedela po francúzsky, hoci on sám nevie ani slovo)
KOČKIAROV: No prosím! Jeden hlupák čosi povedal a druhý naťahoval uši. Je to krásavica, rozumieš? Krásavica! Také dievča nenájdeš inde na svete.
PODKOLESIN: Nuž hej, spočiatku sa mi aj páčila, ale potom, keď začali že má dlhý nos, dlhý nos, nuž tak som sa prizrel a lepšie vidím že má dlhý nos.
KOČKIAROV: Ech ty zadubenec! Veď to náročky tak rozprávajú aby ťa odradili. Veď ani ja som ju nechválil – tak sa to robí! Kamarát, to ti je dievča! Len sa prizri, aké má oči: úžasné okále sú to, rozprávajú, dýchajú. A ten nos, taký som ešte v živote nevidel! To je mramor! Alabaster! Ba ani ten sa k nemu nedá prirovnať. Len si ju sám dobre obzri.
PODKOLESIN: Veď hej, teraz sa mi už zasa vidí že je pekná.

UKÁŽKA II.DEJSTVO, 14. VÝSTUP: (Podkolesin sa rozpráva s Agafiou)
AGAFIA. Buďte taký láskavý, sadnite si u nás, (sadnú si a mlčia)
PODKOLESIN. Milostivá slečna, rada sa, ako sa povie, člnkujete?
AGAFIA. Ako to, prosím?
PODKOLESIN. V lete na letnom byte je člnkovanie, ako sa povie, veľmi príjemné.
AGAFIA.

Áno, niekedy sa člnkujeme so známymi
PODKOLESIN, Ktovie, či sa tohto roku leto vydarí
AGAFIA. Všetci si želáme, aby sa vydarilo. Obaja mlčia.
PODKOLESIN. Milostivá slečna, ktorý kvietok máte, ako sa povie, najradšej?
AGAFIA. Ten, ktorý najtuhšie vonia, Klinček..
PODKOLESIN. Dámam, ako sa povie, veľmi pristanú kvety,
AGAFIA. Áno, majú z nich radosť. (Mlčia.) V ktorom kostole ste boli minulú nedeľu?
PODKOLESIN. V kostole Nanebevstúpenia Pána. A týždeň predtým som bol v Kazanskom, Ale v každom sa modlím rovnako, Akurát, že Kazanský je, ako sa povie, krajší. Mlčia Podkolesin bubnuje prstami po stole.) Čochvíľa tu máme výlet do Jekaterinodvorca.
AGAFIA. Hej, tuším o mesiac
PODKOLESIN. Vari aj skôr
AGAFIA. Určite to bude pekné.
PODKOLESIN. Dnes, ako sa povie, máme (Počíta na prstoch) jedenásteho. O dvadsať dva dní.
atď atď atď.