Martin Kukučín Dom v stráni

Postavy:
Šor Niko Dubčić je hlavná postava tohto románu, ktorá spája všetky postavy. Je to syn bohatej statkárky šory Anzuly. Postava sa v diele vyvíja. Z mladého hlúpeho zábavychtivého sukničkára sa stáva dospelý, inteligentný, úprimný a oddaný muž. Vydáva sa na strastiplnú cestu lásky spolu s težačkou Katicou napriek odhováraniu celej spoločnosti. Mate Berac. Starý, múdry a pracovitý težak sa vždy snažil na 100% pracovať na poli, vo viniciach, preto si ho statkárka šora Anzula obľúbila. Hlava domu, to v jeho prípade nie sú len prázdne slová, ale skutočne všetko doma riadil, každý sa gazdovi musel poddať a poslúchnuť – i jeho manželka Jera. Avšak každý ho i napriek tomu mal rád, bol to "neobyčajný človek, akých sa na svete rodí len málo". Katica – dcéra Mateho. I keď bola vychovávaná ako težačka, keď bola ďaleko od domova, v službe, začala sa obliekať a myslieť ako bohaté dievča z mesta. V mojej mysli tvorí akýsi stred medzi bohatými a chudobnými. Niežeby Katica mala veľa peňazí, ale všetko, čo si zarobila minula na oblečenie, čipky a pod. Taktiež ako Niko, aj postava Katice sa v diele vyvíja. Z naivnej dievčiny sa stáva viac-menej rozumné dievča, ktoré už v živote okúsilo bolesť rozchodu a trpkosť nenaplnenej lásky.
Šora Anzula je matkou Nika Dubčića. Je to vdova po bohatom kapetanovi, námorníkovi Lukovi Dubčićovi. Jej težaci ju milujú, i keď vie byť prísna. Má však veľmi dobré srdce. Jej obetavosť nepozná hraníc, keď musela znášať trpké muky pri Nikovi a Katici.
Šor Zandome. I keď nevýrazná postava, zohráva v diele obrovskú úlohu. Priateľ Nika i Paška. Je to dobrý radca obom z nich, bez neho by Paško nikdy Katicu nezískal. Paško Bobica je našťastie z tej istej vrstvy ako Katica. Miluje ju celým svojím srdcom a nenávidí Nika Dubčića. Spravil by čokoľvek na svete, len aby si získal jej srdce.
Šor Ilija Zorkivić – priateľ Mateho. Jeho dcéra
Dorica však zohráva v diele významu rolu. Dcéra statkára, vychovávaná v ústave, aby bola hrdou partnerkou Nikovi, v diele rozruší nádherný vzťah Katice a Nika. Je to nádherné dievča s krásnou postavou, podobne ako Katica. Dej:
Celý dej sa odohráva na ostrove Brač v Juhoslávií. Na tomto ostrove je veľký kopec menom Grabovnik. V jednej stráni stojí dom. Nebýva v ňom nikto iný ako gazda Mate Berac, jeho žena Jera, a dcéry Katica a Matija s syn Ivan s manželkou Baricou a dvoma synmi. Vcelku veľká rodina. Keď sa však v dome stretnú štyri ženy o hádky a nedorozumenia nie je núdza, Mate ich všetky musí riešiť.

Svoj dom a pole na ktorom môže pracovať, dostal od kapetana Luku. Celé to začína jednou fierou, slávnosťou. Každý rok sa totižto v meste, ktoré je asi polhodinku cesty od domu Mateho, usporadúva slávnosť. Každé mesto takúto slávnosť usporadúva a navzájom súperia, ktorá z nich bude vydarenejšia, na ktorej sa zúčastní viacej ľudí a pod. Samozrejme, dve Mateho dcéry sa jej chcú tiež zúčastniť, a tak prišli dostavníkom zo svojej služby, ktorú majú v akomsi meste veľa morských míľ od Braču, aby sa mohli zabávať a tancovať spolu s mestom. Ako slúžky ďaleko od domova sa však zmenili. Aspoň Katica. Na slávnosti sa jej však veľmi nepozdáva zábava prostého ľudu v Bobicovom dome. Predýchaný vzduch, dusno, teplo, hluk. Katica sa tu však stretla s Paškom, ktorého kedysi tajne ľúbila, avšak teraz sa jej zdal akýsi iný, dedinský, primitívny. A tak radšej obe sestry odišli. Náhodou sa ocitli v dome šory Dory, keď ich očarený Niko Dubčić zbadal a priviedol dovnútra. Vtedy sa Katica s Nikom prvýkrát stretla a zaľúbili sa do seba. Ani jeden to však nedal najavo, hanbili sa. Večer skončil tým, že sa Mate dozvedel o svojej dcére a tak ju zaraz poslal domov. Katici aj Nikovi sa však od toho večera začal meniť život.
Nasledujúci deň sa Katica vybrala za svojou sesternicou Anticou. Cestou stretla Nika, ktorý tam bol "náhodou" a dohodli sa na stretnutí, pretože Niko jej musel niečo dôležité povedať.
Katica onedlho odišla od svojej sesternice a cestou stretla Nika, ako sa dohodli. Po pár vetách, "ktoré boli o ničom a predsa o všetkom"(Plzák), jej Niko povedal: ,,A ja volím, že sme sa tu sňali, kde sme sami, kde nás nikto nevidí, nečuje, iba Boh, pod týmto modrým nebom. Ja ťa ľúbim!" Katica spočiatku neverila, veď Niko zbalil už veľa dievčat, ale potom si uvedomila, že to Niko myslí naozaj vážne. Bol tu však problém: Niko – šor a Katica – slúžka. Niko ju preto požiadal, aby sa vzdala svojho povolania, aby s ňou mohol hrdo žiť. Ona pristala. Potom sa rozišli každý do svojho domu.
Nasledujúceho dňa Katica a Matija odchádzali do ďalekého mesta do služby, veď tu boli len na niekoľkodňových prázdninách. Keď už boli na parníku, Katica bola celá nešťastná, že sa s ňou Niko neprišiel rozlúčiť, avšak vtom zbadala, že je na palube s ňou, pretože musel ísť tiež do mesta niečo vybaviť. A tak spolu odplávali, obaja veľmi šťastní. (pozn. Niko prišiel k parníku na jeho koníkovi menom Rumenko, ktorý bude s ním ešte veľakrát)
O tri dni sa Niko vrátil. Bol večer, keď prišiel domov. Neostávalo mu nič iné, ako povedať mame, šore Anzule, o Katici.

A tak sa i pri večeri stalo, Niko sa vyznal matke so svojimi citmi ku Katici. Anzula to zobrala rozumne, vedela, že brániť mu nemá zmysel, a tak mu len poradila, aby bol naozaj rozumný a rozmyslel si všetko. ,,Ale tu treba vziať do ohľadu i to, že sú rodičia statoční, všeobecne ctení: maj teda na nich ohľad a na to, že jej otec bol verným sluhom tvojho otca." Svadba mala byť o rok, čo je dostatočná doba na to, aby Niko zistil, či ju skutočne tak veľmi ľúbi.
Nasledujúce ráno sa vybrala gospodarica Anzula do svojich polí. Zobrala so sebou svojho sluhu Jureho, aby ju viedol kam chcela ísť. Šora Anzula mala ťažkú noc, ráno sa zobudila s bôľom na srdci, bola rozhodnutá, že nebude brániť láske Nika a Katice a odíde z domu .Preto si poslednýkrát chcela pozrieť svoje polia. Avšak stalo sa niečo nečakané. Neobyčajne priateľské rozhovory s Jurem, krásna príroda, krásne polia, krásne vinice, težaci pracujúci na jej poliach, všetko sa jej zdalo také krásne, že sa napokon rozhodla, že neodíde, ostane spolu s nimi. Bolo jej však ľúto Dorice Zorkovićovej, ktorú vybrala pre Nika, a dala ju do ústavu, aby z nej vyrástlo krásne, inteligentné a slušné dievča. Ale rozhodla sa, ako sa rozhodla.
Na obed si dali prestávku vo výlete, najedli sa, a vydali sa smerom k Matemu. Keď ta došli, Anzula poslala Jureho domov. Potom nasledoval dlhý rozhovor, v ktorom Anzula presviedčala Mateho, aby sa pridal k jej plánu, aby nechali Nika a Katicu samých na seba, nezasahovali do ich vzťahu. Mate bol z toho však nešťastný: ,,Moje dieťa, krásne, vydarené – potecha staroby! A aký ju čaká koniec? Ja ju viedol k cnosti, a ona – hľa, do bahna sa rúti, do záhuby! Ako neplakať nad ňou, ako nezúriť nad prevrátenou, bezbožnou výchovou?" Mate bol totižto težak celým svojím srdcom, celou svojou dušou. Mal svoju hrdosť. Ak by sa z jeho dcéry mala stať statkárka, nezniesol by to. Bohatstvo robí s ľuďmi zlé divy. Taký bol Mateho postoj, ktorý však dokázala šora Anzula zmeniť a napokon Mate súhlasil s Anzulinim plánom.
A tak sa šora vrátila domov a po večeri oznámila Nikovi, na čom sa spolu s Matem dohodli. Môže s ňou chodiť, nebudú im v tom brániť, ale verejne, bez tajností. Niko bol šťastím bez seba.
O niekoľko dní sa Katica vrátila z ďalekého mesta, hneď ju privítal jej milý Niko. Vybrali sa spolu do jej domu. Tam ich všetci s radosťou prijali, i keď Ivan, Mateho syn, spolu s Matem mali obavy, viacej by k nej pristal Paško Bobica. Nuž ale veci sa majú tak ako sa majú a Nikovi sa v tomto dome veľmi páči. Cíti sa tu ako doma.

Keď nastal večer a Niko musel odísť, lúčil sa s Katicou, keď zrazu okolo nich preletel Paško Bobica na koni s nenávistným pohľadom v očiach. Celý čas ich totižto pozoroval, a vzrastal v ňom hnev, pretože on miloval Katicu skôr než Niko, prečo by mala patriť jemu?
Nastala nedeľa. Niko sa obliekol do sviatočných čiernych šiat, i keď sme na ostrove Brač, kde je stále veľmi teplo. Muselo ho to stáť veľa odvahy. Hrdo odviedol Katicu až ku kostolu. Akonáhle sa objavili na námestí, všetky oči sa opierali na tento nový párik. Nečudo, nestáva sa to často. Omša prešla a Niko odprevadil Katicu domov. Potom šiel do Čitateľského klubu, kde stretol svojho priateľa Zandomeho. Rozprávali sa spolu o Katici a ich vzťahu. Zandome mu radil aby čím skôr tento vzťah ukončil, nie je to vôbec prirodzené – statkár + težačka. ,,Čo máme my s težakmi spoločného? Žijeme s nimi, stýkame sa s nimi denne a predsa koľko vecí temných, záhadných v ich byte a živote. My sa v nich nevyznáme, stojíme pred nimi udivení v nedorozumení..." Zandome nasadil Nikovi chrobáka do hlavy.
Bol už večer, keď sa rozhodol, že ešte navštívi Katicu. Cítil sa síce nepríjemne, pretože sa už chystali spať, napokon však spolu s Katicou prežili pekný večer na lavičke plný krásnych láskyplných slov. Okolo jedenástej sa Niko chystal na odchod. Na ceste naňho však nejakí neprajníci hádzali kamene. Dovtípil sa, že ide o Paška Bobicu – závidel. Katica tiež spoznala Paška po hlase, keď sa z neho vysmieval. Onedlho nastal čas oberačky. A tak sa i musel Paško stretnúť s Nikom. Ocitli sa sami v pivnici – zoči-voči. Už-už to vyzeralo, že sa pobijú, keď vtom sa Paško zdôveril, že aj jemu kedysi Katica povedala "áno", boli spolu šťastní, žili len jeden pre druhého. Avšak Katica nastúpila na službu a keď sa vrátila, necítila k nemu vôbec nič. Preto bol Paško nahnevaný. Po tom, čo sa to Niko dozvedel, bol z toho smutný a nešťastný. Pobral sa teda ku Katici, aby mu to vysvetlila. Všetko sa vyjasnilo, ona sa totižto v službe zmenila, mala radšej trochu toho "panského", čo Paško vôbec nemal. Dávno naňho zabudla. Niko sa teda vrátil domov, avšak Katica prežila noc plnú strachu a obáv. Sama nevedela prečo, ale cítila sa tak.
Nasledujúci deň sa preto vybrala za Zandomem po radu, všetko mu vyrozprávala, a on jej sľúbil, že jedného z nich pošle preč, aby do seba nemohli rýpať. Tak sa i stalo, Zandome si zavolal Paška a vysvetlil mu, že ak chce Katicu, mal by mať trochu viacej prostriedkov na rôzne Katine výstrelky (móda a pod). Navrhol mu, aby nastúpil do služby s mesačným platom. Paško napokon pristal a tak sa na chvíľu stráca z dejovej línie.

Katica od Zandomeho prechádzala okolo Nikovho domu, a tak sa tam i zastavila. Bola milo prekvapená, ako matersky a vľúdne ju privítala šora Anzula. Najedli sa spolu a šli sa na terasu rozprávať, keď tu zrazu vstúpil Niko. Bol veľmi naradostený, pretože prvýkrát videl Katicu v jeho dome. ,,A rukou pritiahol k sebe matku, ktorej oko žiari materinskou láskou. Druhou pritiahol Katicu a poberá sa s nimi k múriku, ktorým je obrúbená terasa odo dvora. ,Takto by si už trúfal kráčať nie po terase dubčićovskej, ale i na kraj sveta, až do smrti...' " Idylická scéna.
O pár dní šiel šor Zandome za kapetanom Kuzmom, majiteľom obrovskej pivnice. Poznal sa s kapetanom Lukom – Nikovým otcom. Vyrozprával mu celý príbeh o ňom a Katici a jeho plán, aby Paško šiel do služby. Požiadal ho, či by ho on sám nevzal. Kuzma súhlasil.
Medzitým sa však stalo niečo neočakávané. Šor Ilija Zorković ochorel. Najprv si mysleli, že len prechladol, kvôli bezstarostným rečiam lekára, ktorý nechce spôsobovať obavy či starosť. Napokon mal však zapálenie. Keď sa teda Ilija takto zle cítil, rozhodol sa, že pošle po svoju dcéru Doricu do ústavu, aby prišla k nemu do mesta. Tak sa i stalo, poslali jej list a o pár dní dorazila parníkom do Dolčín. Prevziať ju šiel Niko, tam sa prvýkrát stretli. Medzitým nasadili Ilijovi pijavice.
Po obede nasledujúceho dňa sa vybral Niko za Ilijom. Stretol tam Mateho i Doricu ako sedia pri jeho posteli. Mate onedlho odišiel. Bolo približne jedenásť hodín. Ijila zaspal a tak zostali Dorica a Niko sami. Práve teraz nastala chvíľa, keď si Niko uvedomil, aké krásne dievča má pred sebou, ale nechcel si to pripustiť, to nebolo možné. Avšak už mal druhého chrobáka v hlave. Dorica tiež k nemu začala niečo cítiť, avšak nebola si ešte istá. Bola jedna hodina ráno, keď sa Ilija prebral. Bol v takom rozpoložení, že požiadal Nika, aby sa po jeho smrti staral o jeho siroty. Niko vrúcne a úprimne súhlasil. Potom sa obaja rozišli domov.
Celý ďalší deň mal Niko výčitky svedomia kvôli Dorici a tak sa vydal pod Grabovnik za Katicou. Tá tam však nebola, našiel iba starú Jeru. Dlho a pre Nika nudne a nezaujímavo sa rozprávali. Jera chcela vedieť, prečo ešte Katici nekúpil nejaký drahý darček – náušnice, retiazku.
Nikovi však tento rozhovor niečo dal. Zistil, ako bude vyzerať Katica po dlhých dlhých rokoch. A veru Jerin zjav sa mu neveľmi páčil. Začal k nej i ku Katici cítiť akýsi odpor. Dorici sa pomaly otvára brána do Nikovho srdca, i keď obaja nič netušia. Po večeri šiel Niko k Zorkovićom. Opäť tam stretol Doricu v kuchynskej zástere.

,,Jeho pohľad nenie už pohľad kamaráta, ani ten pohľad, ktorým hľadieval na ňu pri posteli otcovej. V ňom je vyjadrený obdiv a spolu mimovoľný hold, ktorý kladie k nohám bytnosti, okúzľujúcej naše oči. Ona musí pred ním klopiť oči, červenať sa, nemohúc vydržať v sebe žiaru, ktorá mu svieti z očí."
Paško medzitým odišiel do služby.
Prešlo niekoľko dní. Zandome prišiel k Nikovi domov a spolu so šorou Anzulou sa spolu rozprávali o Zandomeho žene. Nemal totiž vydarené manželstvo a všetko to boli narážky na Nika, aby si nevzal Katicu. Potom sa títo dvaja priatelia vybrali za Ilijom. Dlhé hodiny sa rozprávali o politike a o názoroch na spoločnosť a jej budúcnosť. Občas tam pribehla aj Dorica a keď sa na ňu Zandome žiadostivo pozrel, Niko sa rozhneval. To bol pre Zandomeho znak a keď spolu odišli, povedal mu, že by sa už mal konečne medzi Katicou a Doricou rozhodnúť, keď to rozhodnutie má už na dlani. Keď Niko prišiel večer domov, bol akýsi otupný. Anzula to videla, cítila v sebe trpkosť a tak poslala svoju slúžku Mande po Doricu. Keď ta Mande prišla, žiaľ, všetko o Nikovi a Katici jej vyrozprávala, čo samozrejme nemala. Dorica sa rozplakala. Keď prišla za šorou Anzulou, tej bolo všetko jasné. Začala ju utešovať.
Nasledujúci deň sa poriadal v dome Dubčićovskom obed, ktorý pripravovala sama Dorica, aby dala ostatným vedieť, že v ústave sa naučila dobre variť. Boli tam Zorkovićovci, šora Anzula, Niko, Dorica. Všetko bolo v plnom prúde, obed sa naozaj vydaril. Keď už všetci dojedli, a začali sa rozprávať, bolo veselo. Vtom však prišla Katica. Naozaj trápna chvíľa. Niko sa na ňu ani len nepozrel. Dorica jej uvoľnila miesto, nevediac, že sa volá Katica, a ponúkli ju kúskom jedla. Ako-tak to zjedla. Dorica sa k nej od začiatku správala milo a zdvorilo a tak sa jej ju teraz uľútostilo, a odviedla ju na terasu, aby sa necítila trápne. Na terase však Dorici všetko došlo, a Katica sa na ňu poriadne nahnevala. Stáli na tej istej terase, kde pred pár dňami stál Niko s Katicou a Anzulou a vravel im, že je v tej chvíli najšťastnejší človek na svete. Katica nazlostená odišla. Vzápätí odišli i Zorkovićovci, už vedeli, že zábava nebude pokračovať. V tejto pasáži sa už jasne ukázalo, čo Niko ku komu cíti. Katica je odstrčená.
Niko sa cíti strašne. Vinný v plnom rozsahu. Prišiel k nemu Zandome a dôverne sa porozprávali, snažil sa ho povzbudiť a vravel mu, že to bol vzťah na hrane, nemohol vydržať.. Katica sa taktiež cíti ako posledná bytosť na tejto zemi, nikto o ňu nemá záujem.

Jera sa s ňou porozprávala, ale nestrácala nádej, tiež povzbudzovala Katicu a dúfala, že sa Niko vráti.. Dorica tiež len plakala a plakala, šora Anzula ju utešovala.. Nastali prvé dni Adventu a do mesta prišiel dramatický umelec zo Záhrebu. Urobil tu v galérií nejaké predstavenia, a tak sa tam vybrali i Niko, Dorica a Anzula. Taktiež na tom istom predstavení bola i Jera s Katicou, avšak vôbec nie kvôli umelcovi, kvôli Nikovi. Osud zariadil, že Niko Katicu stretol, avšak bol chladný a odmeraný. Necítil sa veru príjemne. Po skončení predstavenia, sa Niko ruka-v-ruke spolu so šorou Anzulou vybral domov. Katica ich pozorovala, ešte viacej klesla na duši. Síce na predstavení stretla Paška, ktorý sa im ponúkol, že ich odprevadí až domov, nemala vôbec dobrú náladu, keď videla svojho bývalého snúbenca ako si vykračuje s Doricou. Paško ju odviedol až domov, tam sa však Katica rýchlo skryla do domu. Jera ho síce ešte ťahala domov, avšak už sa spalo nebolo to vhodné.
Stalo sa však niečo neočakávane. Ochorel Mate. Možno sa prepracoval na poli, veď je težak telom i mysľou. Doktor síce vravel Jere, aby sa oňho nestrachovala, že všetko bude v poriadku, no v kútiku duše vedel, že je zle. Keď odchádzal z vyšetrenia, stretol Franćisa a Ivana – starších bratov Mateho, ktorí už šípili, že je zle. A tak im doktor povedal, že mu na bruchu niečo rastie, nie je na to liek. Masť, ktorú mu dal len zmierni bolesť. Na túto chorobu však nie je liek. Doktor sa obával najhoršieho.
Mate sa síce zle cítil, mal však návštev neúrekom. Ilija ho prišiel pozrieť, šora Anzula. Tá prišla dokonca s peniazmi pre Katicu – akési odškodné. Mate ich spočiatku nechcel prijať, napokon, prekvapivo, ustúpil a prijal ich. Veď bude Katici potom lepšie...
Ani Katica neušla dôvernému rozhovoru s otcom. Vysvetľoval jej, že sa nemá na koho hnevať, Niko dobre konal. Mate aj tak nikdy nechcel, aby sa dali dokopy. Povedal, jej, že by umrel oveľa šťastnejší, keby si vzala Pašku. Ona však odmietla.
Taktiež si dal zavolať pisára a dvoch svedkov, aby zostavili testament.
O pár dní sa vydal Paško za Katicou. Chcel sa opäť pokúsiť získať si jej srdce, no márne. Odstrčila ho, nezabudla na kamene, ktoré padali na Nika pred niekoľkými týždňami. Strašne sa pohádali, Paško v hneve odišiel. Cestou z jej domu, však stretol Nika spolu s Doricou a Anzulou. Paško sa síce nechcel vrátiť, no Niko ho chytil za ruku a dovliekol späť.
Niko tiež šiel za Katicou. Rozhodol sa totižto, že ju musí požiadať o odpustenie. Avšak toto tiež skončilo veľkou hádkou, nečudujúc sa Katici. Potom sa všetci zhromaždili okolo Mateho postele.

Bola to ďalšia idylická scéna. Otec patriarchálnej rodiny sa lúči. Postupne oslovoval Iliju, Anzulu, Nika, syna Ivana, a každému ďakoval a radil, ako pokračovať v živote. Nikovi a Dorici zablahoželal. Potom prišli na rad jeho dcéry. Katici povedal, že zomrie šťastný, ak si vezme Pašku. Nesúhlasila, tvrdohlavá bola, napokon však popustila, vrhla sa na otcovu hruď a priznala, že Pašku miluje.
Nikovi odľahlo, konečne cítil vec za ukončenú. Niko s Doricou, Katica s Paškom. Všetko bez problémov.
Nasledujúci deň sa Paško stretol so Zandomem, všetko mu porozprával. Taktiež do čitárne prišiel Niko, kde ho Zandome presviedčal, aby s ním založil nový podnik. Hrozno od težakov, nová vínna pivnica a môžu predávať víno. Niko spočiatku nesúhlasil, ale cestou do Mateho domu, pristal. Tam už bol Lole. Staral sa o všetko okolo pohrebu – obliecť mŕtveho do obleku a pod. Avšak zatiaľ sa cítil zbytočný, pretože Mate žil. Dva dni už Lole myslel, že Mate zomrie každú chvíľu, on však nie a nie. Už to začalo každému vadiť, že sa to preťahuje. Napokon však stará Ursa (Jera po ňu zavolala, keď videla, že Matemu sa nechce sa druhý svet) povedala, že Matemu chýba težacká čiapočka. Jera ju našla, dala mu ju na hlavu.
Mate o niekoľko hodín zomrel.