Vidíme tu situáciu, keď stráži pri plote, z druhej strany stoja ruskí zajatci. Sú vyhladovaní, nemajú čo do úst vložiť. Zomierajú jeden po druhom, je to na dennom poriadku.
O niekoľko dní sa už Paul pripája ku svojej kompánií. Všetci jeho priatelia zostali nažive.
Zrazu sú v barakoch veľké prehliadky. Každý dostáva nové prádlo, ako vyzeral na úrovni. Všetci sú zarazení, napokon sa to však vysvetlí príchodom generála.
Onedlho sa vydajú na prieskum, majú zistiť, ako sa pohli nepriateľské zákopy. Paul, nakoľko sa cíti neprirodzene, pretože bol na dovolenke, sa dobrovoľne hlási. Avšak počas prieskumu dostane panický strach zo smrti a stratí sa. Zostane ležať v kráteri, kde je nútený zabiť nepriateľa. Volal sa Gérard Duval a bol kníhtlačiar. Bol to jeho prvý a posledný človek, ktoré takto zoči-voči zabil. Najprv má výčitky, avšak neskôr, keď sa opäť dostane k svojim, na všetko zabúda a všetko sa vracia do pôvodných koľají. Haie je mŕtvy.
Netrvá dlho, a je im pridelená ďalšia úloha. Majú strážiť vypálenú dedinu. Takéto služby sú pre vojakov, ako sú oni najlepšie, pretože si spravia hostinu. Našlo sa všetko, od kotla až po prasa, dokonca mali i nejakú omáčku. Takéto objedanie a popíjanie trvá štrnásť dní. Napokon majú ísť vyprázdniť nejakú obec. Prichádzajú k nej, pričom nastane neočakávaný francúzsky útok. "Rozpŕhneme sa, hádžeme sa na zem, v tom okamihu však cítim, ako ma opúšťa napätia, čo ma vždy v boji podvedome núti správne konať; myšlienka si stratený mi preletí hlavou a hrozný strach mi zviera hrdlo – vtom ma švihne po ľavej nohe ako bičom." Paul to dostal do ľavej nohy. Albert to schytal tiež do pravého kolena. Odtackajú sa z nechráneného územia preč. Albert: "Zaumienil som si, že ak by mi niečo amputovali, tak to skončím. Nechcem behať po svete ako mrzák."
Nastáva opis atmosféry v poľnom lazarete. Albert aj Paul tam ležia, boja sa amputácie. Odrezanie nôh je tam úplne bežné, nebudú sa zaoberať maličkosťami. Majú však šťastie, tešia sa na dovolenku.
Vlakom sú prevážaní do istej katolíckej nemocnice. Na izbe je ich osem. Zoznamujeme sa so smrťou izbou. Je to izba v nemocnici, kde dávajú prípady, ktoré nemajú nádej. Odtiaľ sa živý neodchádza.
"Albertovi je zle. Odvezú ho a amputujú mu celú nohu. Teraz už takmer vôbec nehovorí. Raz povie, že sa zastrelí, len keby sa dostal k revolveru."
V tej nemocnici to vyzerá naozaj strašne. Každý deň niekto zomiera, každý deň sa niečo zomelie. Jeden ich spoluležiaci menom Lewandowski sa už teší na svoju ženu.