Tento román vzbudil veľký rozruch hneď po jeho vydaní. remarque tu zachytil osud svetovej generácie - generácie, ktorej dospievanie bolo prerušené 1. sv. vojnou. Aj on sám bol nútený po skončení strednej školy odísť na front a preto celá jeho tvorba bola poznamenaná životom jeho generácie.
Dej príbehu sa odohráva počas 1. sv. vojny na francúzskom fronte a rozprávačom je 18 ročný Paul Bäumer. Povinnosťou každého mladého muža tejto doby bolo ísť bojovať za svoj národ, za svoju vlasť. Aj takýmito slovami povzbudzovali mládež otcovia, či učitelia a tak vplyvom všeobecnej propagandy aj on nastupuje spolu so svojimi spolužiakmi na front. Plní očakávaní a strachu sa hneď vo výcvikovom stredisku stretáva s tuposťou armády, ktorú predstavuje desiatnik Himmelstoss, ktorý sa vyžíva v šikanovaní a ponižovaní mladíkov. To ich však ucelilo, hoci to nebolo ani sčasti také hrozné, ako na fronte. Tu pomaly prežívajú dni za dňami, týždne za týždňami, mesiace i roky. Vidia všetko zverstvo páchané na ľuďoch, umieranie, hrozné veci na ktoré sa snažia nemyslieť. Hlad, krysy, bolesť, mŕtvoly priateľov - toto všetko dusí v mladíkoch všetok cit a robí z nich "zver, ktorých jedinou túžbou je prežiť". Keby mysleli na to, čo sa okolo nich deje, už by to neprežili a tak sa snažia myslieť na príjemné veci, pokoj domova.
Po zranení dostal Paul dovolenku, prichádza domov medzi svojich najbližších, no po krátkom čase zisťuje, že nedokáže žiť normálny život, že nič už nebude také, ako bolo predtým.
Remarque tu vyslovil myšlienku:
"Sme opustení ako deti a skúsení ako starí ľudia, sme suroví a smutní a povrchní - myslím, že sme stratení".
Prežil priveľa hrôzy na to, aby o tom dokázal nahlas hovoriť, hoci pre priateľov jeho otca je vojna len posúvanie pollitrových pív na stole.
Pri pohľade na svoje knihy a poznámky z minulosti nechápe ničomu, čo ho vtedy zaujímalo, zmenil pohľad na svet. /autoštylizácia/
Hrdina románu v kráteri vybuchnutého granátu zabíja svojho nepriateľa. Nemôže hneď ujsť, je nútení sledovať pomalé umieranie človeka. Cíti vtedy hrozný pocit strachu, solidarity, viny, v tom momente je posadnutý myšlienkou pomôcť mu. Vtedy si uvedomuje, že nezabíja nepriateľov, ako im tvrdili ich velitelia ale takých istých ľudí ako je on a jeho kamaráti.
Počas vojny medzi nim a ostatnými členmi jeho kompánie vznikol silný citový zväzok - kamarátstvo a preto bolo veľmi ťažké sledovať postupné umieranie svojich kamarátov. Paul ostáva nakoniec jediný so spolužiakov, ktorí prežili.