Je charakterizovaná ako sociálna próza s básňou Jehovah.
Koncom júla 1909 vydal zbierku Nox et solitudo. Pôvodný rukopis obsahoval 25 básni. Z tohto obdobia sa zachovala korešpondencia medzi Kraskom a Vajanským. Básnik požiadal Vajanského, aby mu dal pseudonym a aby bol krstným otcom jeho zbierky. Vajanský napísal k veršom úvodné slovo a neskôr navrhoval viacero zmien v korektúrach veršov , ktoré básnik neprijal. V zbierke dominuje motív samoty a túžby prekonať ju. Preto z nej vymykajú svojím charakterom básne Poznanie a Jehovah, spojene s obavami v otázkach národa. Vajanský označil báseň Vesper dominicae za perlu zbierky. Vyjadruje veľkú úctu a vrúcny vzťah básnika k matke. V Slovenskom obzore pod pseudonymom Bohdana J. Potokínova vyšlá próza Naši s podtitulom Portrétové štúdie. V dokumentárnej rovine tematicky čerpá zo života v spolku Detvan, načrtáva reálne postavy. V druhej rovine, v analýze citového vzťahu básnik skonkrétnil svoju „pieseň stajenú“
V roku 1910 uverejnil v Prúdoch básne v próze Noc a Ja. Vyúsťuje v nich básnikov pesimizmus. Tiež v tomto roku uverejnil preklad state R. Dehmela Vôľa k činu. O rok neskôr mu v Slovenských pohľadoch vyšiel ďalší preklad Dehmela: Príroda, symbol, umenie. Život bola prvá báseň, ktorú uverejnil v Prúdoch po ročnej ,,prestávke“ , signalizovala nové tony v Kraskovej tvorbe. Aj keď autor uviedol, že kvôli skromnosti biografických faktov netreba spájať prózu List mŕtvemu s jeho biografiou, treba poznamenať, že toto dielo vychádza z realistickej stránky autorovej autopsie. V tomto období napísal Ivan Krasko aj báseň Poetika starej lyriky, v ktorej autor formuloval princípy vlastnej poetiky. Tlačou vyšla a v roku 1954.
V roku 1912 odišiel z Klobuk do Slaného, kde znovu pracoval ako chemicky inžinier v továrni. Vyšla mu zbierka Verše, venovaná snúbenici. Oženil sa s Ilonou Kňažovičovou z Dolného Kubína. Hviezdoslav bol svedkom. Spomínaná zbierka mala veľký ohlas. Vo všeobecnosti sa zbierka charakterizuje v zmysle vyzrenia Kraskovej poetiky na sémanticky a formálne zložitejšiu. Zbierka sa klenie od subjektívnej problematiky obsiahnutej v básni Noc cez básne vyjadrujúce duševné stavy pustovníka a askéta ako sú napríklad básne Eremita a Askéta, ideovo a tematicky vyvrchoľuje v básni Doma. Na požiadanie Vajanského vyradil zo zbierky báseň Vy ženy! Neskôr báseň pred publikovaním prepracoval. Prvé vydanie Veršov obsahovalo 27 básni, pred vydaním časopisecky publikoval 19 básni. Dominantne postavenie v zbierke majú básne Otrok, Otcova roľa, Baníci.