V básniach so sociálnym akcentom využil základné znaky z tvorby subjektívnej lyriky.
V roku 1913 písal básne s historickou tematikou; Svätopluk, Pribina a História, ktoré publikoval až v Diele v roku 1954. V roku 1914 vypukla svetová vojna. Krasko narukoval a bol striedavo vo vojenskej službe a vo viacerých nemocniciach, kde si liečil recidívu pľúcnej choroby. V nemocnici v Radziwilove (1916) napísal koncept Fragmentu - prvý variant básne. Časť zamýšľanej väčšej skladby bola uverejnená pod názvom Eli, eli lama azabthani?!
Od roku 1918 do roku 1938 bol poslancom a potom senátorom za agrádnu stranu v Československej republike. V roku 1920 sa stal dopisujúcim členom Českej akadémie vied a v roku 1923 jej riadnym členom. V tom čase navštevoval niektoré prednášky na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, i na práve na UK. Roku 1923 získal titul doktora technických vied.
V roku 1932 publikoval v Slovenských pohľadoch článok Archanjel Michal, nástenná maľba v starobylom kostole v Kraskove. Roku 1936 vyšlo súborné vydanie pod názvom Básne. Na zaver Veršov autor zaradil báseň Kritika, ktorá obsahuje jeho básnické krédo:


„Boli, čo v chrámoch hovorili,
a boli, čo v chrámoch poslúchali.

Blahoslavení ú, ktorí hovorili
a nepovedali viac, než čo povedať mohli vo dňoch
Sviatočných.

Spasení budú tí, ktorí nepovedali všetko,
čo vedieť sa domnievali,
a zatratení, ktorí hovorili viac,
ako povedať mali na dni sviatočné.

Nebude odpustené takým,
ktorí boli povolaní hovoriť Slovo posvätené,
ale mlčali v čas Hodov božích
a beda všetkým, ktorí nemali hodín sviatočných
a bez bázne chodili hovoriť do chrámov Slova.

A blažení sú iba tí,
čo v chrámoch zbožne poslúchajú Slovo posvätne
a vídajú záblesky Jeho. “ 1)


V roku 1937 v Zborníku Muzeálnej spoločnosti uverejnil štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť, v ktorej odvodzuje aj bottovskú genealogiu. O rok neskôr odišiel na dôchodok. Roku 1943 sa presťahoval z Bratislavy do Piešťan .
V roku 1946 udelili Ivanovi Kraskovi za celoživotné dielo titul národný umelec. Roku 1954 vyšla väčšia časť jeho tvorby pod názvom Dielo. Verše, ktoré prvýkrát publikoval knižne, vyšli pod názvom Prvotiny. O dva roky neskôr vyšlo Lyrické dielo. Oproti Dielu je obohatene o báseň „Vpísané do knižky...“. V roku 1957 pravdepodobne vznikla Báseň posledná - v čase, keď sa básnik liečil v statnom sanatóriu v Bratislave.
3. marca 1958 umrel v Bratislave. Pochovaný je v Lukovištiach.


2. Štruktúra analyzovaného diela
2.1. Ideovo – tematický plán
2.1.1.