Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Ivan Krasko Nox et solitudo (Noc a samota)
Dátum pridania: | 03.12.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | speko | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 556 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 5.8 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 9m 40s |
Pomalé čítanie: | 14m 30s |
V básniach so sociálnym akcentom využil základné znaky z tvorby subjektívnej lyriky.
V roku 1913 písal básne s historickou tematikou; Svätopluk, Pribina a História, ktoré publikoval až v Diele v roku 1954. V roku 1914 vypukla svetová vojna. Krasko narukoval a bol striedavo vo vojenskej službe a vo viacerých nemocniciach, kde si liečil recidívu pľúcnej choroby. V nemocnici v Radziwilove (1916) napísal koncept Fragmentu - prvý variant básne. Časť zamýšľanej väčšej skladby bola uverejnená pod názvom Eli, eli lama azabthani?!
Od roku 1918 do roku 1938 bol poslancom a potom senátorom za agrádnu stranu v Československej republike. V roku 1920 sa stal dopisujúcim členom Českej akadémie vied a v roku 1923 jej riadnym členom. V tom čase navštevoval niektoré prednášky na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, i na práve na UK. Roku 1923 získal titul doktora technických vied.
V roku 1932 publikoval v Slovenských pohľadoch článok Archanjel Michal, nástenná maľba v starobylom kostole v Kraskove. Roku 1936 vyšlo súborné vydanie pod názvom Básne. Na zaver Veršov autor zaradil báseň Kritika, ktorá obsahuje jeho básnické krédo:
„Boli, čo v chrámoch hovorili,
a boli, čo v chrámoch poslúchali.
Blahoslavení ú, ktorí hovorili
a nepovedali viac, než čo povedať mohli vo dňoch
Sviatočných.
Spasení budú tí, ktorí nepovedali všetko,
čo vedieť sa domnievali,
a zatratení, ktorí hovorili viac,
ako povedať mali na dni sviatočné.
Nebude odpustené takým,
ktorí boli povolaní hovoriť Slovo posvätené,
ale mlčali v čas Hodov božích
a beda všetkým, ktorí nemali hodín sviatočných
a bez bázne chodili hovoriť do chrámov Slova.
A blažení sú iba tí,
čo v chrámoch zbožne poslúchajú Slovo posvätne
a vídajú záblesky Jeho. “ 1)
V roku 1937 v Zborníku Muzeálnej spoločnosti uverejnil štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť, v ktorej odvodzuje aj bottovskú genealogiu. O rok neskôr odišiel na dôchodok. Roku 1943 sa presťahoval z Bratislavy do Piešťan .
V roku 1946 udelili Ivanovi Kraskovi za celoživotné dielo titul národný umelec. Roku 1954 vyšla väčšia časť jeho tvorby pod názvom Dielo. Verše, ktoré prvýkrát publikoval knižne, vyšli pod názvom Prvotiny. O dva roky neskôr vyšlo Lyrické dielo. Oproti Dielu je obohatene o báseň „Vpísané do knižky...“. V roku 1957 pravdepodobne vznikla Báseň posledná - v čase, keď sa básnik liečil v statnom sanatóriu v Bratislave.
3. marca 1958 umrel v Bratislave. Pochovaný je v Lukovištiach.
2. Štruktúra analyzovaného diela
2.1. Ideovo – tematický plán
2.1.1.
Zdroje: Krasko, I.: Nox et solitudo, Verše. Bratislava, Tatran 1985, Žilka, T. – Obert, V. – Ivanová, M.: Teória literatúry. Bratislava, Litera 1997, Findra, J. – Gombala, E. – Plintovič, I.: Slovník literárnovedných termínov.Bratislava, SPN 1979
Podobné referáty
Ivan Krasko Nox et solitudo (Noc a samota) | SOŠ | 2.9502 | 630 slov |