č.23.„ Je Hron môj obraz môjho národa, spievam ti peknotou nadšený,
Ale obraz ten predsa len voda, A v tomto duše mojej ohlase
A duch je slovenský národ. Svet môj je celý zavrený.
NEROZHODNOSŤ A SLABÁ VIERA V LÁSKU MARÍNY (jej mystická premena)
Najskôr prekonáva všetky nástrahy, ktoré jej život hádže pod nohy a verí, že ich spoločná láska všetko zvládne.Cit.č.25.„ Ty ale, peklom vyslaná špata,
viď prsteň tento – či je zo zlata,
či z dreva, mne všetko jedno:
Nezábudka tá, čo na ňom svieti,
So mnou časnosti brány preletí –
Uzri sa, aké si biedno.“
Potom však zrazu ako keby sa jej túžba vytratila a začala pochybovať, až nakoniec neodolala. Cit. č.26.„ Spomenula? Ha, ty zrada vernosti,
nepriateľ s tvárou anjela!
či lásky láske kvety ľúbosti
len na okamih posiela?“
Cit. č.27.„ Zavolaj všetky šelmy satanov
s pokladmi či so strelami,
mocnejší vládne svojou obranou
nad panenskými prsami!“


OTÁZKA VYDAJA –
Keďže Sládkovič písal Marínu podľa svojich rozpomienok, nevyhol sa ani vo svojom diele vydajom Márie Pišlovej. Do svojej básne vydaj predstavuje premena Maríny na Pohronskú vilu. Tu švárny šuhaj zistí, že jeho Marínu mu už nikto nevráti a ostane len ich spomienka na vrúcnu lásku.
Cit. č.28.„ Zo zabudnutia zahmlených svetov
drahá sa deva vrátila,
a z ďalších žitia jeho predmetov
šuhaja Víla nádeju nedá
ľúbosti, ktorej raz sudba bledá
ukrutne hrdlo zakrúti;
cíti to junák, deva to sníva,
a z úst oboch sa žiaľne ozýva
skrahlej lásky spev labutí.“

KOMPOZÍCIA

Marína je cyklická lyricko – epická skladba. Pôvodne sa skladala z 219 desať veršových slôh, ktoré autor rozdelil na menšie celky v počte 38 malých, niekoľko strofových cyklov. Ale v lete roku 1846, keď do Maríny povkladal ďaľších 72 strof, čím vznikol jej konečný počet 291 strof, podal autorský a autorizovaný kľúč k pochopeniu jej tvaru, no zmenil aj celé rozdelenie Maríny. Za prvú časť sa považuje predspev, ktorý tvoria strofy 1 – 6.