Andrej Braxatoris sa narodil 30. marca 1820 v Krupine ako ôsme zo štrnástich detí otca Andreja Braxatorisa , rektora evanjelickej a meštianskej školy, a matky Terézie rod. Bartolomejovej. Od roku 1826 začal navštevovať školu v rodnej Krupine, kde ho učili : Š. Kaunitz, Š. Gašparík ako aj jeho vlastný otec. Jeho štúdia pokračovali v Peretvonyi (Maď.), v piaristickom gymnáziu v Krupine, v evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici. Tu sa v Sládkovičovi po prvý krát prebudilo aj jeho slovenské cítenie, keď sa v Spolku učencú řeči a literatury československé dostáva do styku s klasikou a s dielami J. Kollára , P. J. Šafárika i J. Holého. Tu musel štúdia i dvakrát prerušiť, aby si zaobstaral prostriedky na ďaľšie štúdium. A práve preto odišiel do Ladzian a tu si zarábal ako pomocný učiteľ. Jeho ďaľšie štúdia pokračovali na bratislavskom lýceu. Pobyt v Bratislave priaznivo vplýval na formovanie Sládkovičovej básnickej osobnosti. Obdivoval Ľ. Štúra, ktoré mali veľký vplyv nie len na neho ale na formovanie celej štúrovskej generácie. Sládkovič sa tu zoznámil aj s Heglovou filozofiou, v ktorej si uvedomil význam ľudovej slovesnosti pre básnickú tvorbu. Svoje poznatky ďalej rozvíjal na univerzite v Halle, kde sa dostáva do styku s romantickou literatúrou – hlavne poéziou Schillera a Goeteho. V Halle však poznal i celé dielo Puškina. Toto štúdium ale nemal ľahké, pretože v stálej chudobe – doslova „o chlebe a soli“. Počas všetkých štúdii, aby si trochu zarobil, dával aj súkromné hodiny vo viacerých meštiackych domoch, medziiným i do rodiny Pavla Pišla. A práve tu sa stretáva so svojou milovanou „Marínou“ alebo Máriou Pišlovou, do ktorej sa bezhlavo zamiloval. Sládkovič však patril medzi štúrovcov, a tak zohrávala nemalú úlohu v jeho živote aj láska k vlasti. Takže sa nevedel rozhodnúť medzi Máriou a oddanosťou k vlasti. A tak jeho vnútorné nezhody vyriešili dve správy. Tou prvou bol list, ktorý na jar v roku 1844 mu napísala Mária Pišlová. Oznamovala mu v ňom, že ju núti matka vydať sa za bohatého obchodníka – pernikára Geržu. Na Sládkoviča zapôsobil tento list tragicky. Snažil sa s ním však vyrovnať a tak jej v liste odpovedal, že ak s jej pytačom šťastnou byť môže, tak on jej stáť v ceste nebude a je ochotný odstúpiť, jestli ale to presvedčenie má, že ju len jeho ruka oblažiť môže, tak i on chce verným ostávať, musí však byť odhodlaná spolu s ním znášať všetky možné neresti a utrpenia, akým svojmu národu verne odhodlaný mladík ide v ústrety.

Druhá správa však nebola taká , akú by si ju Sládkovič predstavoval. Dozvedel sa v nej totižto, že Marína sa nakoniec za medovnikára Geržu vydala. A s tým už Sládkovič nemohol nič robiť.
Aby utlmil svoj žiaľ, začal cestovať po Nemecku. Na jeseň toho istého roku sa natrvalo usadil v Rybároch pri Zvolene, kde s nakoniec vysporiadal so svojím žiaľom tak, že napísal svoju „nesmrteľnú Marínu“. Marína sa v tom období však nestretla s veľkým ohlasom, dokonca bola zavrhovaná. Sládkoviča to ale neodradilo a písal ďalej. Presný opak zažila jeho ďalšia básnická skladba Detvan, ktorej študenti vzdávali hold. V roku 1849 ho kossuthovské vojská zajali a hrozilo mu, že ho popravia. Vďaka náhode ( rýchly postup vojsk bána Jelačiča) sa to však nestalo.
Keďže Sládkovič dobre vedel, že Mária už nikdy nebude jeho ženou, rozhodol sa opäť ože-niť. A to v roku 1847 , keď ho povolali za farára na Hrochoť. Zoznámil sa tu rodinou Pavla Sekoviča a jeho dcérou ANTÓNIOU JÚLIOU SEKOVIČOVOU. A práve ona sa stala 15. Septembra jeho manželkou ( sobášil ich Sládkovičov brat Karol Braxatoris ).
Narodilo sa im dovädna deväť detí : Oľga; Cyril; Elena; Miloš; Ladislav Juraj; Stanislav Andrej; Martin a Andrej Ľudovít. Z deviatich detí mu však tri ( Ladislav Juraj ; Stanislav; Andrej Ľudovít) umreli, dokonca sa nedožili ani jedného roku života. Na podobnú cestu, akú si zvolil Sládkovič, sa vydal aj jeho syn Cyril. Na otcovu počesť dokonca zložil aj oslavnú báseň „K meninám Andreja Sládkoviča“.
Sládkovič pokračoval vo svojej tvorbe a svoje diela vydával v rôznych almanachoch napr. Concordia, Lipa, Lipa 2, Lipa 3, Slovenská čítanka 1a 2, Tábor a samozrejme, že jeho básne boli uvedené aj v Orle tatranskom. Andrej Sládkovč taktiež spolupracoval s Maticou slovenskou, pre ktorú písal rôzne posudky na rukopisy slovenských literárnych prác.
Posledný raz bol na verejnosti 7. Septembra 1871 v Banskej Bystrici, pretože ho nečakane zastihla nevyliečiteľná choroba (pľúcny exudát). Koncom roka už ani z izby nevychádzal, natrvalo bol pripútaný na lôžko.I keď choroba postupne nahlodávala jeho telo, nestrácal vieru v život a až do konca hľadel pevným pohľadom v ústrety krajšej budúcnosti národa. Choroba ho nakoniec zmohla 20. apríla, kedy naposledy vydýchol. Pohreb sa konal 23. apríla. Pri hrobe sa s ním rozlúčil Ján Botto. Správa o jeho smrti doslova otriasla národom, o čom svedčili aj početné nekrológy v slovenských, ale aj v českých a maďarských novinách a časopisoch. Mnoho básnikov (Botto; Hviezdoslav; Bachát. . .

) na jeho počesť napísalo príležitostné básne a Matica slovenská na valnom zhromaždení 7. augusta si uctila Sládkovičovu pamiatku. Najznámejšie diela

Určite netreba nikomu hovoriť, že Sládkovičove diela patria medzi najväčšie skvosty slovenskej literatúry. A ktoré sú to?
Za jeho prvé väčšie dielo považujeme :
SôVETY V RODINE DUŠANOVEJ – Tu sa snažil vylíčiť rozličné prejavy „ ducha“. Sôvety ( rozhovory) majú ukázať životný boj tak, aby v tomto boji víťazili pozitívne princípy. Išlo mu tu o aplikáciu niektorých Hegelovych princípov – Hegel postupoval od nižšej kvality k vyššej (od reálna k abstraktnosti), Sládkovič postupoval smerom opačným
( od princípu k javom reálneho života). Postavy symbolizujú určité mravné i noetické princípy. Na jednej strane tak postavil symboly dobra, krásy a mravnosti, a na druhej strane symboly pokrytectva, pochybovačnosti a zla , kde je neustále napätie, aby nakoniec zvíťazili vlastnosti ducha a bolo nastolené dobro a spravodlivosť. MARÍNA – Dielo , ktoré napísal básnik v najhoršom období svojho života. Je to dielo o nenaplnenej láske dvoch mladých ľudí , o nesplnených ideáloch a o viere v lepšiu budúcnosť. Čo k tomu dodať...? Snáď len to, že Marína v období svojho vzniku nemala úspech, dokonca bola zavrhnutá, kvôli zrade k vlasti a k sľubu , ktorý si štúrovci dali na Devíne. Nič však nemení na tom, že dnes je Marína , ten príbeh dvoch zamilovaných, skutočnou ozdobou a určite aj na veky zostane v našej literatúre ako spomienka na nesmrteľného básnika a jeho nesmrteľnú báseň, ktorá ponesie i ďalej odkaz lásky...
DETVAN – Je druhé najvýznamnejšie dielo Andreja Sládkoviča. V Detvanovi konkretizuje svoje názory
o ľude a ich kultúre na postave a činoch hrdinu Martina Hudcovie. Dielo má síce jednoduchú dejovú líniu,
ale dobre na nej vykresľuje problémy vo vzťahu človeka k prírode , ale aj k ľudu.
Detvan bol vydaný v almanachu Nitra V a oproti Maríne tu vzdávali študenti hold ako Detvanovi, tak aj Sládkovičovi.
Taktiež Svätomartiniáda i Milica patria medzi významné diela Sádkovičovej tvorby.
Ďaľšie veľké diela už však nenasledovali, ale Sládkovič napísal ešte mnoho známych i menej známych básní, ktoré boli postupne uverejňované v Orle tatranskom, ako aj v ostatných almanachoch a zbierkach.

Samota – Tu posudzoval hodnoty človeka podľa zapojovania sa do spoločenského diania.
V básňach Nehaňte ľud môj; Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti; Mládenec; More; Hron či iných sa autor usiloval zdôrazniť pozitívne sily vo vývine národnej svojbytnosti.
Medzi ďaľšie diela patria napríklad : Prosby; Gróf Mikuláš Šubić Zrinsky na Sihoti; Ohlasy; Štiavnica; Morava; Milá a vojna; Čierna hora; Tajomstvá; Hviezdy; Duchu Puškinovmu; To české tábory; Omladinám; Čo vy za nič nemáte nás; Potecha; Malý Kristus; Prázdniny a škola; Obri a zakrpenci; Svornosť; Luhy slovenské; Na smrť pani Žofie Kellnerky; Šarkan; Lipa cyrilometodejská; Na hrobe materi; Preobrazenie a mnoho – mnoho iných.
Sládkovič však písal aj publicistické články, rôzne úvahy (napr. Slovenská šľachta, Protestantstvo v stave obležania) a samozrejme písal aj rôzne recenzie a spracuvával dokumenty pre Maticu slovenskú. SLOVENSKÝ ROMANTIZMUS +
ZARADENIE DO LIT. SMERU
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

SLOVENSKÝ ROMANTIZMUS :
Romantizmus na Slovensku sa začal vyvíjať hlavne v 30. – 40. rokoch 19.storočia. Bolo to obdobie na ktoré doliehal revolučný pohyb v Európe. V rokoch pred revolúciou 1848 – 49 a v jej priebehu sa pohol aj slovenský národný život. Iniciatívu preberali hlavne revolučno – demokratická generácia MLADÉ SLOVENSKO. Zameriavali sa hlavne na ľudové vrstvy a slovenské meštianstvo. Národný program mladoslovenského hnutia vychádzal zo súčasného rozvoja spoločnosti a z myšlienok predchádzajúcich generácii, najmä Bernoláka a Šafárika.
Toto obdobie bolo bohaté aj na významné udalosti, za ktoré vďačíme hlavne štúrovskej generácii, na čele ktorej stál Ľudovít Štúr. No a najvýznamnejší čin? V roku 1843 v Hlbokom Štúr, Hurban a Hodža po druhýkrát uzákonili spisovnú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia z okolia Liptova. Boli to ľudia , ktorí si odvážne stáli za svojim a boli verne oddaný svojej vlasti a národu, a tak dávali príklad mládeži, ktorá potom nastúpila na ich miesto. V dielach, ktoré tvorili, prevažoval nad osobnými citmi láska k vlasti a slovanský humanizmus a nezabúdali na zdôrazňovanie významu ľudovej slovesnosti.
Hlavnými literárnymi druhmi boli lyrika – vznikali nové žánre ako duma alebo krakoviak a ponášky na ľudové piesne. Stavba bola veršovaná a boli využívané bohaté obrazy a trópy. Veršovaná epika – epika poprepletávaná lyricko reflexívnymi prvkami a rozvíjali sa aj historické povesti. Keďže Marína taktiež patrí do obdobia romantizmu, obsahuje aj prvky , ktoré charakterizujú romantizmus: SENZUALIZMUS – je zmyslové vnímanie – autor vyjadruje svoje pocity k vlasti a aj k Maríne. Svoje city vyjadruje zmyslami a srdcom a nie rozumovo.
INDIVIDUALIZMUS – zdôrazňuje jedinca – je to tu pojaté trochu inak ako v ostatných dielach. Autor tu kladie dôraz na šuhaja a na to, ako sa dokáže vysporiadať so stratou svojej najväčšej lásky. IRACIONALISTA - Autor popiera rozumové a logické poznávanie. Snaží sa všetky svoje myšlienky a poznatky vyjadriť tak, ako sú a nesnaží sa rozmýšľať nad tým, prečo to musí byť práve tak. IDEALIZMUS – idealizmus a vyskytuje hlavne pri opise Maríny.

Do popredia postavil jej ideál a ducha namiesto obyčajnej hmoty.

OBSAH DIELA

Už na začiatku diela môžeme vidieť akú veľkú lásku A. Sládkovič pociťoval k svojej láske Márii – Maríne. Cit. č.1 „ Ja sladké túžby , túžby po kráse
Spievam ti peknotou nadšený
A v tomto duše mojej ohlase
Svet môj je celý zavrený.“
Jej krásu rozchyroval po všetkých miestach cit. č.2„ Ihla, uvoľň jej havranie vlasy“. Popri láske však nikdy nezabúdal ani na svoju rodnú vlasť a slovenské krásy
cit. č. 3.„ Slovensko mladé, rodisko moje,
Aj mohyla mojich kostí“,
cit. č. 4.„ Na brehoch Hrona šuhaj sa brodí,
Po lúkach kvetných, rodinných“.
Opisuje tu najrozmanitejšie časti jeho srdcu najmilšie
cit. č. 5.„ Kraj môj, znáš ty tie dve studničky
Čo v tôňach Tatry blýskajú“
Láska k Maríne však neprestajne narastala a on každým veršom opisoval túžbu po nej a chcel s ňou odísť preč od všetkého zlého cit. č.6.„ Priatelia slávy, dajte nám krídla!
V doliny zemské zletíme
A tie smrteľných biednikov bydlá
V chrámy lásky posvätíme.“
Keď však začne Marínu pokúšať motýľ či satan ; všetky Sládkovičove ilúzie sa začnú rúcať ako domček z karát. A tak sa Marína v jeho očiach pomaly mení na vílu cit. č. 7
„ Kdeže si bola nevesta moja ?
Biela tvár tvoja divná mi ;
Kdeže ti je z líc ruža pokoja ?
Čo máš s hronskými vlnami ?
Aj krásna si mi ale tie krásy
Zastiera cudzia bytosť akási –
Prázdna je tvoja mohyla – zdá sa,
Že živly zemské ti slúžia
Ale zemšťana prsia sa úžia pri tebe
„ Kto si ? “ „ Ja ? Víla.“ “
Tá sa na jednej strane sťažuje nad svojím osudom, ale na druhej postupne mámi a láka mladého junáka do vĺn mohutného Hrona a do večnosti bez všetkých starostí
cit. č. 8.„ Poď so mnou milý! Len na teba čaká
krás týchto mojich tisícoraká -
mne bez teba pustá sláva“. Nakoniec si však „ Sládkovič “ uvedomí, že jeho život a rodná vlasť sú na zemi. A tak sa nakoniec láska k žene zmení na lásku k vlasti , aj keď na svoju „ Marínu “ nikdy nezabudne. MARÍNA – Skutočnosť alebo fantázia. . . ?

Cit. č.9.

„ Odopreli mu tú, ktorú si vyvolil, ktorú vpriadal už do najintímnejšej osnovy svojho životného osudu. Odreagúva sa trpkosť, milosrdenstvom zabudnutia, mlčaním v bezmocnosti i darom sĺz. Iného daru sa dostalo tomuto mladému človeku : zrada mu pomohla narodiť sa básnicky. Utrpel ranu a zazvučal, dostal úder a zaspieval.“
Aj takýmito slovami sa dá vyjadriť Sládkovičov vzťah k Maríne. Marína vznikla z osobného zážitku, ale aj z poznania života, z poznania veľkosti lásky a krásy, ktorú básnik vnímal citom i rozumom. Ako každý istotne vie, Marína bola napísaná ako sladká spomienka na Sládkovičovu prvú pravú lásku: Máriu Pišlovú. Mária bola dcérou Pavla Pišla, u ktorého Sládkovič vyučoval, aby si zarobil na ďalšie štúdia. Keďže sa veľmi často stretávali a neboli si navzájom ľahostajný, a tak netrvalo dlho, aby sa do seba bezhlavo zamilovali. Mária Pišlová určite nebola tou najväčšou krásavicou na svete a nebola ani ideálna, ale mladý básnik ňou bol úplne unesený. Preto bol aj nevýslovne smutný, keď sa dozvedel o tom, že jej dvorí bohatý pytač. Bolo to v roku 1844. Andrej Sládkovič však nemohol poskytnúť Márii viac ako čistú a oddanú lásku a vernosť. Mária sa však možno aj pod nátlakom matky nakoniec predsa len vydala za bohatého medovnikára Geržu. Vtedy sa v Sládkovičovi všetko zlomilo. Všetky jeho ilúzie a nádeje sa zbúrali ako hrad z kariet. No aby si uchoval aspoň to najkrajšie z nej a z ich vzťahu, rozhodol sa napísať MARÍNU – najväčšiu slovenskú báseň lásky. Pri písaní Maríny nedbal Sládkovič na žiadne pravidlá a riadil sa zväčša sebou a svojimi citmi. Vydal zo seba všetky radosti, ale i útrapy, ktoré kvôli Márii zažil. A práve preto sa tu začína skutočnosť prelínať s realitou. Opisoval ženu z mäsa a kostí, ktorá mala nebeskú tvár, hviezdne oči, rty ružové, vábne líce či ľaliové ňadrá. Vytvoril si z nej modlu, ktorá mu bola všetkým i v jeho najhorších chvíľach. K nej vysielal svoje vnútorné monológy, v nej vykresľoval tie najušľachtilejšie vlastnosti, ktoré však márne hľadal v reálnom živote.
Cit. č. 10. „ Ako vy, večné svetov zákony,
harmónij božích čarovné tóny:
tak tá mne os, zenit, kolej!“
Bola to žena milovaná a milujúca, ktorá i keď trpela , stále verila. Stala sa symbolom lásky a krásy – dodávala jeho životu zmysel. Jej duchovné kvality a zjav inšpirovali básnika k vyznaniu lásky, čo človeka povznáša nad všetko ostatné. Len pre ňu žil , len pre ňu dýchal a všetky plány boli s ňou späté. On tajne veril, že jeho city budú opätované. Skutočnosť však bola iná.

Hlavne Máriina matka mala zásluhy na tom, že ich láska ostala nenaplnená; a tak písal. Marínou chcel básnik vyjadriť a znázorniť pocity človeka, hľadajúceho rovnováhu, človeka medzi snom a skutočnosťou, človeka, ktorého citovosť niekedy priamo hraničí s romantickou rozorvanosťou. A tak je dielo Marína fantáziou v skutočnosti a skutočnosťou vo fantázii.

KONFLIKTY
ROZDIEL MEDZI SNOM A REALITOU – Autor prelínal sny a túžby s krutou realitou, s ktorou sa stretáva cit. č.11.„ Tie pekné tône so svetlom hrajú
na poli snežnej bolesti
jak cesty krížom svet prebiehajú,
tak dúhy tieto výsosti.
Na čomže sedia? Na nebi morách,
na lícach, lúkach na hradoch, horách ?
To vlastnosť zeme mizernej –
Nebeské farby duší obleky –
Ale, druh môj svet tento ďaleký
farby sa nezdá mať čiernej ?“

OTÁZKA ŽIVOTNÝCH HODNôT –
Andrej Sládkovič v diele poukazuje a na niektoré životné hodnoty, ktoré boli hlavne pre neho dôležité. Boli to hlavne láska, krása, mladosť, ale i oddanosť, ktorá môže byť v tomto prípade dvojaká – oddanosť vlasti a národu a oproti tomu oddanosť žene a s tým aj svadba. OTÁZKA MLADOSTI – Autor sa zamýšľa nad tým, čo to vlastne mladosť je a či je potrebná. Najskôr sa na túto otázku opytuje rečníckymi otázkami :
cit. č.12.„ A čo je mladosť? – Dvadsaťpäť rokov?
Ružových tvárí hlaď jará?
Či údov sila? Či strmosť krokov?
(Na tieto otázky potom odpovedá podľa svojich pocitov)
Mladosť je túžba živá po kráse,
je hlas nebeský v zemskom ohlase,
je nepokoj duší svätý,
je tá mohutnosť, čo slávu hľadá,
je kvetín lásky rajská záhrada,
je anjel v prachu zaviaty!“

OTÁZKA LÁSKY – Láska mu tiež nebola neznámou a preto ju nevynechal ani vo svojom najväčšom diele Cit. č.13.„ Láska nebeská je vetrík juha,
duše sú strunky strieborné,
rám tých strún pekná večnosti dúha,
blesky strún blesky sú zorné.“
cit.

č.14.„ Možno mi tvojich úst sa odrieknuť,
možno mi ruky nedostať,
možno mi v diaľky žiaľne utieknuť,
možno mi nemilým ostať,
možno mi ústam smädom umierať,
možno mi žialiť v samote,
možno mi život v púšťach zavierať,
možno mi nežiť v živote,
možno mi seba samého zhubiť! –
nemožno mi ťa neľúbiť!“

cit. č.15.„ Drobné kvapčičky sa objímajú,
snežné iskričky bleskmi fúkajú,
ľúbosť oheň je, a nie mráz?
Kollár ju „ohňom chladným“ menuje.
Aj v ľadoch ešte sa mi zjavuje
Krásna, tvojho srdca obraz!“
- práve tu je tá časť, kde porovnáva lásku s láskou, ako ju vyslovil Kollár, ktorý vytvoril taktiež veľmi hodnotné dielo : SLÁVI DCÉRA. Kollár tu hovorí : PÚL SRDCE VLASTI, PÚL MÍNE. Sládkovič lásku jednoznačne absolutizuje a zároveň ju spája s vlasťou dovädna: VLASť DRAHÚ ĽÚBIŤ V PEKNEJ MARÍNE.

OTÁZKA KRÁSY –
Cit. č.16.„ Krása je modla, ktorú rád vzýva
sám ten, čo tvorí čudesá,
na ňu sa s bradou odvislou díva
rab z divých brehov Gangesa.“
Krásu často prirovnával s okolitou prírodou a tieto spojitosti potom prenášal do metafor.
Cit. č.17.„ Ako vy Tatry, keď oblak zlatý
na hory svoje hodíte:
tak ona duchom svojím mi šatí
tône v života úsvite.“
Cit. č.18.„ Ako je krásna tá moja deva,
aká k nej ľúbosť vo mne horieva:
tak ty a k tebe, otčina!
Ako tys´ pekná, krajina moja,
ako mladistvosť milá mi tvoja:
tak pekná, milá Marína.“

SNAHA ODDELIŤ SA OD SPOLOČNISTI A OD VŠETKÉHO ZLÉHO –
Cit. č.19.„ Svet ten je posteľ boľastí! –
Tak teda plačte, veď sem lietajú
Slzy, čo z očú lásky padajú
Ku prameňom večným slastí.“
Cit. č.20.„ Priatelia slávy, dajte nám krídla!
v doliny zemské zletíme
a tie smrteľnyćh biednikov bydlá
v chrám lásky posvätíme.“

VÝBER MEDZI VERNOSŤOU K VLASTI A LÁSKOU K MARÍNE (OTÁZKA ODDANOSTI K VLASTI ALEBO K MARÍNE):
Cit. č.21.„ Ale pochybnosť z prsov šuhaja cit. č.22.„ Víla ! Ty zostaň v svojom nebi -
Jak ranná hmla odstupuje, mňa ešte zemské viažu potreby
do zasvätencov jasného kraja a vlasť moja je na zemi!“
vyššia moc ho pohybuje.“ cit. č.24.„ Ja sladké túžby, túžby po kráse
Cit.

č.23.„ Je Hron môj obraz môjho národa, spievam ti peknotou nadšený,
Ale obraz ten predsa len voda, A v tomto duše mojej ohlase
A duch je slovenský národ. Svet môj je celý zavrený.
NEROZHODNOSŤ A SLABÁ VIERA V LÁSKU MARÍNY (jej mystická premena)
Najskôr prekonáva všetky nástrahy, ktoré jej život hádže pod nohy a verí, že ich spoločná láska všetko zvládne.Cit.č.25.„ Ty ale, peklom vyslaná špata,
viď prsteň tento – či je zo zlata,
či z dreva, mne všetko jedno:
Nezábudka tá, čo na ňom svieti,
So mnou časnosti brány preletí –
Uzri sa, aké si biedno.“
Potom však zrazu ako keby sa jej túžba vytratila a začala pochybovať, až nakoniec neodolala. Cit. č.26.„ Spomenula? Ha, ty zrada vernosti,
nepriateľ s tvárou anjela!
či lásky láske kvety ľúbosti
len na okamih posiela?“
Cit. č.27.„ Zavolaj všetky šelmy satanov
s pokladmi či so strelami,
mocnejší vládne svojou obranou
nad panenskými prsami!“

OTÁZKA VYDAJA –
Keďže Sládkovič písal Marínu podľa svojich rozpomienok, nevyhol sa ani vo svojom diele vydajom Márie Pišlovej. Do svojej básne vydaj predstavuje premena Maríny na Pohronskú vilu. Tu švárny šuhaj zistí, že jeho Marínu mu už nikto nevráti a ostane len ich spomienka na vrúcnu lásku.
Cit. č.28.„ Zo zabudnutia zahmlených svetov
drahá sa deva vrátila,
a z ďalších žitia jeho predmetov
šuhaja Víla nádeju nedá
ľúbosti, ktorej raz sudba bledá
ukrutne hrdlo zakrúti;
cíti to junák, deva to sníva,
a z úst oboch sa žiaľne ozýva
skrahlej lásky spev labutí.“

KOMPOZÍCIA

Marína je cyklická lyricko – epická skladba. Pôvodne sa skladala z 219 desať veršových slôh, ktoré autor rozdelil na menšie celky v počte 38 malých, niekoľko strofových cyklov. Ale v lete roku 1846, keď do Maríny povkladal ďaľších 72 strof, čím vznikol jej konečný počet 291 strof, podal autorský a autorizovaný kľúč k pochopeniu jej tvaru, no zmenil aj celé rozdelenie Maríny. Za prvú časť sa považuje predspev, ktorý tvoria strofy 1 – 6.

Prvý spev má názov
krása - ľúbosť paralelne sa striedajú na celej strofe nasledujúce strofy (7) – 12 – 186 :
Krása : 7 – 33
Ľúbosť: 34 – 41
Krása : 42 – 64
Ľúbosť: 80 – 142
Krása : 143 – 153
Ľúbosť: 154 – 175
Krása : 176 – 177
Ľúbosť: 178 – 186
Spev druhý je vlastne skladba Pohronská víla, ktorú kompletne zaradil ako spev druhý s názvom Sláva 187 – 243. Spev tretí má názov – „ Vzkríšeňja“ (Vzkriesenie) 244 – 288 .
Dielo je ukončené dospevom básne – tri novovytvorené strofy 289 – 291.
Pred celý text nakoniec Sládkovič predradil Motto z Puškinovho Borisa Godunova
Cit.č.29. „ Prelestnuju Marínu
ja nadejus
uvideť tam.“
a zo Shakespearovho Hamleta Cit.č. 30. „ Zdá sa mi, že vidím.-
Kde? -
V oku mojej duše.“
Od roku 1861 je pred predspevom umiestnené aj venovanie, ktoré bolo pravdepodobne venované jeho snúbenici a neskôr manželke.

FORMA A ŠTÝL

FORMA : Je to lyricko – epická skladba, ktorá sa skladá z 291 10 – veršových slôh, v ktorých sa vyskytuje sylabizmus a to tým, že sa počet slabík vo verši strieda po desať a osem veršov.

ŠTÝL : Andrej Sládkovič patrí medzi básnikov s dokonale prepracovanou formou a bohato využívanými figúrami a trópmi.

ANAFORY : Možno mi tvojich úst sa odrieknuť
možno mi ruku nedostať,
možno mi v diaľke žiaľne utieknuť,
možno mi nemilým ostať,
možno mi ústam smädom umierať,
možno mi žialiť v samote,
možno mi žialiť v samote,
možno mi život v púšťach zavierať,
možno mi nežiť v živote,
možno mi seba samého zhubiť : –
( deväťkrát sa zopakuje slovo m o ž n o , desiaty verš je figúra založená na zápore :
LITOTEST : Nemožno mi ťa neľúbiť!

PLEOMAZMUS : počujú ľudia, blednú, divia sa
Známe hodiny, v ktorých nadšenie,
strach, túžba, nádej, sláva, tušenie
zhmlia život nášho žitia.

OXYMOROM : mŕtve životy kostí ; oheň chladný

REČNÍCKA OTÁZKA : Kde domov môj?

Čo je ručiacich vĺn týchto sila?

Čo je nesmrteľnosť?

A čo je mladosť ? – Dvadsaťpäť rokov?
Ružových tvárí hlaď jará?
Či údov sila ? Či strmosť krokov ?

EPITETON : Anjel mladý; ružoprstá zornica; kvety čistoty; pekná družica ; večnosť mladá; dcéra krásoty; mocnosti divé; tón času

EPITETON ORANS : po lúkach kvetných, rodinných

EPITETON CONSTANS : Hron silný; verná Marína; anjel dobroty; motýľ zradný

METAFORA : Strhnúť si špatnú larvu obludy

A zas, keď mesiac vzlietne bledý

Vek náš je taká próza netrebný

Oči švárnej sa hnevom ziskrili

Kde sláva v zlatých bleskoch svitá

Keď oči tieto zatieni úmor

Kŕdeľ večne mladých duší

PERSONIFIKÁCIA : Ľúbezná struna čisto zazvoní

Trasie sa vina pred prísnym súdom

Do šiat lásky sa sova obliekla

Vetry zamĺknu

Tichosť pokoja sa tuto skryla

V húštach bakonských temnoty smútia

Hnev pomste podlej začasto slúži

Hnev závisť mečom ozbrojí

ANTONOMÁZIA : Koruna dievčat; diamant blýskavý

PRIROVNANIE : Šata jak obnovec biela

ANTITÉZA (PARADOX) : kde rozlúčenie – tam sú objemy; mladost vädnú, mladosť je večná

ARCHAIZMY : Pohrab; ľúbosť; deva; ňadier

HISTORIZMY : cherub; žalár

POETIZMY : ( Intelektuálne poetizmy) : Tys´ ; Nač bys´; lež´; Ver´; môž´

NOVOTVARY : ( je to originálna figúra, ktorá sa zakladá na zložení dvoch slov) :ľúbohlasý; nebosladko;
Kvetolúka; lícomilý

DEMINUTÍVA (ZDROBNENINY) : ihry vlnôk; úsmešok; kvapčičky; ružičky

PEJORATÍVA : Xantipa; zemoplaz; mamľas

EUFEMIZMY : srdením líca jej horia

Chudiatka, sproste milujú

KLIMAX : Môj svet, môj poklad jediný

ZVOLANIE : Toto sa všetko zostáva !
Šuhaj ! tebou vládne otčina, sľub a zákon verne vyplň !

OSLOVENIE : Bohyňa moja , krásy kráľovná
Anjel dobroty nevinný
Perla ľúbosti, ty túžba duše
Koruna dievčat, diamant blýskavý!
Môj život, nádej moja!

ANTONYMUM : my spájame, čo svet dvojí

HYPERBOLA : nie, čo by zem sa v priepasť skryla
Nezvráti svet ľúbosti nám

PARONOMÁZA : Krása krásy sa len krásnym zjaví
Sláva len slávnych oslávi

EROTICKÝ PODTEXT MARÍNY ?!
Keď Sládkovič napísal Marínu, niektorí kritici sa o nej vyjadrili ako o skladbe, ktorá je nevhodná niektorými pasážami s prvkami erotiky. A tak som sa rozhodla nájsť „to“, čomu oni hovoria „erotický podtext“.
Po pozornom preštudovaní diela som však prišla na to, že ľudia, ktorí takto Marínu označili, museli mať vskutku obrovskú fantáziu a predstavivosť, ktorá nepozná hraníc. A je až opovážlivosť zameriavať sa pri takomto skvoste práve na prvky erotiky. Je pravda, že v tom období boli iné konvencie. A tie zakazovali čo i len náznak niečoho, čo sa spájalo s iným ako s láskou k vlasti.
Ale keďže niektorí majú na to iný názor, vybrala som tieto ukážky, podľa ktorých je toto dielo nevhodné hlavne pre mládež: cit.č. 31.„ Odstri už raz, odstri, Marína,
ňadier milých tajomný chrám! –
mramorná socha sa pohýna,
keď toľkým hlasom k nej volám!“

cit. č.32.„ Jak mi je sladko v ňadrách Maríny.“

cit. č.33.„ Nuž , poďte, prsia celé roztvorím,
aspoň raz ešte citom zahorím,
ktorý raj mi kedys´ tvoril;
onemiem, ešte raz prehovorím,
chrám ten ľúbosti ešte raz stvorím,
abych naveky ho zboril!“

VLASTNÝ NÁZOR

Dosť dlho mi trvalo, kým som prišla „na chuť“ Sládkovičovej Maríne. Zo začiatku som nemohla pochopiť ako ktosi mohol napísať niečo tak nepochopiteľné. Ale postupom času, keď som si k tomu prečítala aj niečo o Maríne, pochopila som, že Marína to nie je len niekoľko „zbytočných“ strán zapísaných nepochopiteľnými hlúposťami. Sú tu vyjadrené tie najtajnejšie túžby, želania i nádeje, ktoré sa nikdy nenaplnili, iba ak v básnikovej mysli. Marína právom dostala názov najväčšia slovenská báseň lásky a o láske. Ale i keď Marína je skutočne dielo, ktorému môžeme len veľmi ťažko hľadať konkurenciu, toto dielo by som odporúčala skutočne len fanatikom, ktorý aspoň trochu rozumejú poézii a skrýva sa v nich aspoň štipka romantiky a predstavivosti. Lebo ak nie, tak šance pochopiť Marínu sú minimálne.

Marína moja, teda tak sme my
ako tie božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsi svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Andrej Sládkovič Marína