Úvod

Sama Chalupku som si vybral hlavne preto, lebo ma veľmi očarila jeho báseň Mor ho!, ale aj preto, lebo sa mi páčia štúrovskí autori. Veď keď si len predstavím v akej tažkej dobe tvorili; nemohli slobodne ani len písať v slovenskom jazyku, boli neustále sledovaní, obviňovaní z poburovania verejnosti, ale aj tak sa im podarilo slovenský jazyk presadiť. Preto som im nesmierne vďačný a nedokážem si predstaviť, že by som písal iným jazykom než našou krásnou slovenčinou. Sama Chalupku som si vybral aj preto, lebo ma romantizmus ako literálny smer očaril. Páči sa mi, že autori píšu iba o krásnych veciach a do deja zasahujú titani, ktorí nemôžu byť porazení. Je síce krásne snívať o takom svete, ale skutočnosť je iná. Neustále vojny, násilie a egoizmus ľudí ničia našu krásnu Zem a preto nám romantickí autori dávajú príklad, ako by to mohlo vyzerať, keby sa ľudia trochu polepšili. autori


Životopis

Básnik, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského romantizmu. Brat Jána Chalupku. Narodil sa v rodine učiteľa a kazateľa, od otca získal aj prvé školské vzdelanie. Tri roky študoval na lýceu v Kežmarku, dva roky v Rožňave. Od 1827 študoval filozofiu a teológiu na bratislavskom evanjelickom lýceu, kde bol jedným zo zakladateľov študentského samovzdelávacieho spolku Společnost česko-slovanská. R. 1830 odišiel ako dobrovoľník na pomoc poľskému povstaniu proti cárskemu režimu. Vrátil sa ranený. Po návrate do Bratislavy sa venoval literárnej činnosti, ktorá patrí k významným začiatkom Štúrovej básnickej školy. Po skončení teológie pôsobil ako vychovávateľ v Liptove. V roku 1834 uverejnil v Fejérpatakyho kalendári tri básne, ktoré vzápätí nato prevzal Kollár do II. zväzku svojich Národných zpievaniek, keďže ich pokladal za vydarenú napodobeninu ľudových piesni. Potom študoval rok na teológii vo Viedni, kde sa zúčastňoval tajných schôdzok poľskej mládeže odkiaľ pôsobil na činnosť slovenského krúžku v Bratislave. Pod vplyvom jeho listu Štúr opustil povolanie hospodárskeho úradníka a vrátil sa do Bratislavy. Ako farár krátko pôsobil v Chyžnom, potom v Jelšavskej Teplici. Chalupka v tridsiatych a štyridsiatych rokoch písal pomerne málo, no zato horlivo študoval dejiny a slovanskú ľudovú epiku a zbieral slovenské ľudové povesti a piesne. Ako člen tajného spolku Vzájemnost prevzal na seba úlohu napísať ľudu prístupné dejiny Slovákov, aby v nich poukázal na príčiny jeho poroby a vzbudil v ňom vôľu bojovať proti útlaku.