Úvod

Sama Chalupku som si vybral hlavne preto, lebo ma veľmi očarila jeho báseň Mor ho!, ale aj preto, lebo sa mi páčia štúrovskí autori. Veď keď si len predstavím v akej tažkej dobe tvorili; nemohli slobodne ani len písať v slovenskom jazyku, boli neustále sledovaní, obviňovaní z poburovania verejnosti, ale aj tak sa im podarilo slovenský jazyk presadiť. Preto som im nesmierne vďačný a nedokážem si predstaviť, že by som písal iným jazykom než našou krásnou slovenčinou. Sama Chalupku som si vybral aj preto, lebo ma romantizmus ako literálny smer očaril. Páči sa mi, že autori píšu iba o krásnych veciach a do deja zasahujú titani, ktorí nemôžu byť porazení. Je síce krásne snívať o takom svete, ale skutočnosť je iná. Neustále vojny, násilie a egoizmus ľudí ničia našu krásnu Zem a preto nám romantickí autori dávajú príklad, ako by to mohlo vyzerať, keby sa ľudia trochu polepšili. autori

Životopis

Básnik, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov slovenského romantizmu. Brat Jána Chalupku. Narodil sa v rodine učiteľa a kazateľa, od otca získal aj prvé školské vzdelanie. Tri roky študoval na lýceu v Kežmarku, dva roky v Rožňave. Od 1827 študoval filozofiu a teológiu na bratislavskom evanjelickom lýceu, kde bol jedným zo zakladateľov študentského samovzdelávacieho spolku Společnost česko-slovanská. R. 1830 odišiel ako dobrovoľník na pomoc poľskému povstaniu proti cárskemu režimu. Vrátil sa ranený. Po návrate do Bratislavy sa venoval literárnej činnosti, ktorá patrí k významným začiatkom Štúrovej básnickej školy. Po skončení teológie pôsobil ako vychovávateľ v Liptove. V roku 1834 uverejnil v Fejérpatakyho kalendári tri básne, ktoré vzápätí nato prevzal Kollár do II. zväzku svojich Národných zpievaniek, keďže ich pokladal za vydarenú napodobeninu ľudových piesni. Potom študoval rok na teológii vo Viedni, kde sa zúčastňoval tajných schôdzok poľskej mládeže odkiaľ pôsobil na činnosť slovenského krúžku v Bratislave. Pod vplyvom jeho listu Štúr opustil povolanie hospodárskeho úradníka a vrátil sa do Bratislavy. Ako farár krátko pôsobil v Chyžnom, potom v Jelšavskej Teplici. Chalupka v tridsiatych a štyridsiatych rokoch písal pomerne málo, no zato horlivo študoval dejiny a slovanskú ľudovú epiku a zbieral slovenské ľudové povesti a piesne. Ako člen tajného spolku Vzájemnost prevzal na seba úlohu napísať ľudu prístupné dejiny Slovákov, aby v nich poukázal na príčiny jeho poroby a vzbudil v ňom vôľu bojovať proti útlaku.

Dejiny síce nenapísal, ale sledovaný cieľ dosiahol svojimi básňami. Ideu boja za slobodu národa mohol Chalupka najlepšie uplatniť v takej látke, ktorá mu dávala najviac možnosti zovšeobecnenia. Od r. 1840 pôsobil v Hornej Lehote, kde zotrval až do svojej smrti 10.mája 1883. Pred svojim skonom určil, aby na jeho náhrobok dali vyryť toto dvojveršie z Branka: " Pravde žil som, krivdu bil som - verne národ môj ľúbil som." Jeho tvorba odráža jeho vlastenecké cítenie, boj za slobodu, za dôstojné postavenie človeka zbaveného útlaku. Naísal hrdinskú báseň Mor ho! Námet čerpá od Šafárika z knihy Dejiny slovenskej reči a literatúry, kde sa hovorí o tom, ako rímsky cisár Constantinus roku 358 podrobil odbojný panonský kmeň Limigantov. Chalúpka ich pokladal za Slovákov. Odsudzuje tu hanobenie a zotročovanie národov. Oslavuje slobodu, rovnosť medzi ľuďmi, lásku k národu.

Písať začal v bibličtine počas štúdia na bratislavskom lýceu. Z r. 1829 sa zachoval rukopis Repertorium dispositionum s básnickými náčrtmi a veršami, v ktorých vychádzal z antickej básnickej kultúry. Platí to aj o jeho básňach uverejnených v almanachu Plody (1836). V 40. rokoch sa Chalupka pripojil k Štúrovmu jazykovému hnutiu a s istými výhradami Štúrovu kodifikáciu prijal. V tomto období sa výrazne mení aj jeho poetika. Zdrojom inšpirácie sa mu stala ľudová pieseň
a historický spev. Básnik písal ešte tri desiatky rokov, pričom vrchol dosiahol v 60. rokoch. Jeho tvorba je po celý čas vzácne vyrovnaná, necítiť v nej porevolučnú depresiu ako u ostatných romantikov, autor je predovšetkým hrdinským rapsódom. Chalupkovo básnické dielo nie je rozsahom veľké; knižne vydal svoje dielo až 1868 pod názvom Spevy. Zbierka obsahovala 24 básní, ktoré patria k umelecky najprepracovanejším dielam slovenskej poézie. V básňach dominuje historická, vojenská a zbojnícka tematika. K básňam so zbojníckou tematikou patrí Likavský väzeň, kde uväznený hrdina pevne verí v možnosť vybojovať slobodu pre slovenský národ. Do Jánošíkovej viery preniká viera Chalupkova, viera štúrovskej generácie. Aj v básňach s historickou tematikou sa vyskytuje hrdina z rodu Jánošíkovho (v básni Branko). Jeho zmýšľanie a presvedčenie je výrazom štúrovských postojov. Jedným z najkrajších a najznámejších Chalupkovych diel je zveršovaná povesť Turčín Poničan. Báseň s výraznými folklórnymi črtami využíva i zlomok uspávanky z Poník a motívy ukrajinskej ľudovej piesne. Vrcholným dielom Chalupkovej hrdinskej epiky je báseň Mor ho! (Sokol 1864).

Napísal ju v čase novej aktivizácie národného života po Memorandovom zhromaždení (1861) a založení Matice slovenskej (1863). Podobne ako v iných básňach, aj v básni Mor ho! použil historický námet na to, aby posilňoval svojich súčasníkov a nastupujúce generácie do aktívneho boja za slobodu. Chalupka svojím básnickým dielom tvorivo nadviazal na ľudovú pieseň, zužitkoval jej tvárne prostriedky, melódiu i verš. Vytvoril špecifický typ hrdinského spevu. Historické námety aktualizoval, cez ne vyslovoval pocity a túžby svojej generácie. Vo vývine slovenskej historickej epiky je pokračovateľom Jána Hollého a tvorcom romantického historického spevu.

Tvorba

Prvotná tvorba:
Koníku môj vraný- prvé básne; ponášajú sa na ľudové piesne

Jánošíkovská tematika:
Likavský väzeň- Uväznený Jánošík uvažuje o svojom osude. Verí, že sa mu podarí z väzenia dostať.
Junák- Jánošík a jeho hôrni chlapci bojujú proti mocipánom, hoci presile troch mocných stolíc všetci padnú v boji.
Kráľohorská- Autor vyzýva Jánošíkovu družinu, aby bojovali za slobodu a povstali proti krivde.

Protiturecká tematika:
Boj pri Jelšave
Turčín Poničan- Veršovaná povesť o osude slovenskej ženy, ktorú Turci odvliekli do otroctva. V otroctve stretáva svojho syna, ktorého Turci odvliekli ešte keď bol malý. On chce aby zostala pri ňom a pomohla mu vychovávať jeho syna. Ona sa však chce vrátiť domov. Víťazstvo lásky k národu nad materinskými citmi.
Branko- Veršovaná povesť o zvolenskom zbojníkovi podobnému Jánošíkovi.

Hrdinská báseň:
Mor ho!- Boj Slovákov za svoju krajinu počas okupácie Rímskou ríšou

Rozbor diela

Mor ho!

Hrdinská báseň z čias rímskeho panstva. Autor berie námet od Šafárika z diela Dejiny slovanskej reči a literatúry. Dej je situovaný pod hradom pri Dunaji, čiže sa môžeme domnievať, že autor vychádzal zo skutočných udalostí. Za rímskych čias bolo totiž na slovenskom území pri Dunaji množstvo opevnení. Dielo je napísané v ľudovom jazyku. Autor využíva 13- slabičný verš, hyperboly, metafory a trópy.

Dej:
Pod hradom pri Dunaji sa usadil rímsky cisár, ktorý sa rozhodol podmaniť si túto krajinu. Prichádza k nemu slovanská družina. Prichádzajú v mieri, dokonca ho i vítajú a dávajú mu dary. Cisár však nechce ich dary, ale len územie. Neuznáva ich slobodu a vyhlasuje ich za otrokov. Slovania však nechcú byť otrokmi a tak sa pustia do niekoľkonásobnej rímskej presily, aby ubránili svoju krajinu. Všetci bojovníci zomrú, ale stávajú sa morálnymi víťazmi. Záver

Chalupkove diela patria k najlepším v slovenskej literatúre.

Mám totiž rád ten burcujúci štýl, ktorý využívajú všetci štúrovci, lebo pri čítaní ich diel sa vo mne prebúdza hrdý Slovák. Báseň Mor ho! má presne taký burcujúci charakter. S Chalupkovou básňou Turčín Poničan som sa prvý raz stretol ešte ako malé dieťa. Moja babka ju vie totiž naspamäť a tak som ju prvý raz počul z jej úst. Už v tomto veku sa mi veľmi páčila, ale to som vôbec netušil, že ju napísal Samo Chalupka. Myslel som si, že je to ľudová balada. Vlastne až v kvarte som zistil, kto je skutočným autorom tejto balady.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Samo Chalupka Mor ho!