Nachádzame tu rozprávkový motív návratu Libora do kraja Zuny -svojej detskej lásky, ktorú zakliatu nachádza v osídlach ducha hôr, zastúpeného záhadnou bytosťou, vlkolakom. K rozprávkovému vyústeniu však nedochádza – hrdina nie je odmenený nevestou svojich predstáv a odchádza do iného kraja.
Táto fabula, príbeh románu, má však niekoľko motivačných, sujetových plánov, ktoré sú súčasne jej osobitými interpretáciami. Jednotlivé plány ostávajú literárnou vedou dodnes nerozlúštené a, ako hovorí Ján Števček, „dielo ešte i dnes znepokojuje tajomstvom“. Práve on za možnú ideovú náplň románu považuje akcentáciu osobnostnej zrelosti a vyváženosti človeka oproti zmätkom dozrievania, vedomú voľbu, ktorá proti živelnému stavia uvedomenie, poznanie. Tomuto nasvedčuje aj záverečné vytriezvenie hrdinu, pseudoracionalizácia mýtu. Nevestu hôľ je možné interpretovať podľa niekoľkých sujetových plánov, ktoré sa vzájomne prelínajú, čím zahmlievajú fabulu. Ján Števček rozlišuje plán sociálny, ktorý si všíma vonkajšie vzťahy postáv, no je veľmi zlomkovitý. Závažnejším sa stáva snový plán, ktorý je motivicky a tematicky veľmi bohatý natoľko, že celkom prekrýva sociálny plán deja. Zatiaľ čo sociálny aspekt deja vstupuje pred čitateľa jednoznačne, snový plán je veľmi neurčitý, ambivalentný. Ďalší z plánov, psychologický, informuje o pôvode Zuninho šialenstva, jej mentálnom a neskôr i fyzickom pomere so zvieracím svetom. Mytologický plán sujetu, detailne analyzovaný Milanom Šútovcom, je v Neveste hôľ najsilnejší. Hrdina tu vo svojich halucinačných víziách, preplietajúcich sa s ľudovými mýtmi, stretáva pradávneho ducha hôr, svojho protivníka. Mytologizmus sídli v hrdinovej obrazotvornosti a jeho dopad pozorujeme v Liborových afektoch - protikladných pocitoch eufórie a psychickej depresie, ktoré vypĺňajú Nevestu hôľ. Ján Števček dešifruje epický motív ducha hôr ako zápas človeka s vlastnými zmyslami, pokus o rozplynutie sa v prírodnom živle, čo poukazuje aj na východisko a prameň Švantnerovej tvorby – snahu obsiahnuť život v celej jeho totalite. Mierou života sa stáva princíp protikladu, nemožnosť obsiahnuť ho absolútne.
Viliam Marčok vo svojich štúdiách vyslovuje náhľad, že Nevesta hôľ je dielo tragické, kde hrdina nie je schopný nadviazať vzťahy a je vysotený do cudzieho sveta: „...moderný človek vo svete rozkladných síl nemá možnosť návratu do mýticky prostého a uzavretého sveta prírody a prírodného človeka“.