Holden to odmieta, ale Phoebe sa zatne, tak jej musí sľúbiť, že teda nikam neodíde a ešte ju aj vypýta zo školy a zoberie ju na kolotoče. Touto udalosťou sa román končí.

Idea: „ Ja si v jednom kuse predstavujem, ako sa davy malých deciek hrajú na takom velikánskom žitnom poli. Tisíce malých deciek a široko ďaleko niet ano jedinkého dospelého, myslím teda okrem mňa. A ja ti stojím na kraji nejakej strašidelnej priepasti. A vieš čo musím robiť? Musím chytiť každého, kto sa priblíži k tej priepasti. Rozumieš, ak uteká a nedíva sa, kde beží, ja musím odniekaľ vyliezť a chytiť ho. A toto by som robil od rána do večera. Chytal by som tie decká v žite." - toto Holden rozpráva Phoebe, keď mu vyčíta, že nikoho nemá rád.

Štylistické a jazykové prostriedky : - Hrdina hovorí dobovým slangom, lyrické pasáže sa striedajú s grotesknými partiami a drsným čiernym humorom. Krátke vety sa striedajú s dlhými vetami, ale sú istým spôsobom stále holé. Žiadne zdĺhavé popisy, všetko znie len ako konštatovanie, či len oboznámovanie s faktami, ktoré nám poskytuje hlavný hrdina. Autor používa hovorové a vulgárne slová, čím dielo pôsobí autenticky: „ bohatstvo, šrac, štigro, nemám ani fuka, mala peňazí ako šupiek, švung, filcky, hovädá, poondiaty, do čertovej matere, fiškus, hajzeľ, šinter, drisnúť, kafrať, prachy".
- Celý príbeh je vyrozprávaný retrospektívne, s ročným odstupom, v „ ja“ forme.