Jerome David Salinger Kto chytá v žite

Americký prozaik, narodil sa v New Yorku v obchodníckej rodine. Študoval na niekoľkých vysokých školách, absolvoval vojenskú akadémiu. Za druhej svetovej vojny bojoval v radoch americkej armády na európskom západnom fronte. V povojnovom období sa venuje literárnej činnosti. Je autorom psychologických poviedok a románov (Deväť poviedok, Kto chytá v žite, Franny a Zooey, Zdvihnutie vysoko povaľovaný trám, tesári, Seymour: Úvod, Hapworth 16, 1924 a iné.)


Kto chytá v žite
(The Catcher in the Rye)

Literárny útvar : psychologický román

Kompozícia : 1 kniha rozdelená na 26 krátkych častí + doslov

Téma : Generačná spoveď, v ktorej sa stretáva svet reálnej skutočnosti s romantickým snom. Hrdina je rozpoltená osobnosť, sám nevie čo chce, má zo všetkého zmätok, neznáša školu, ľudí – celý svet. Pohŕda celou spoločnosťou, nedokáže sa zaradiť do normálneho života, nechce zarábať peniaze na úkor druhých. Tento román je o hľadaní a nachádzaní ľudských hodnôt. Priebeh deja : Príbeh sa odohráva počas dvoch predvianočných dní v neidentifikovateľnom roku na strednej škole v Pencey a v uliciach New Yorku. Charakteristika postáv :

- Holden Caufield - 16 ročný študent, je vysoký, chudý, od doktorov má predpísanú diétu, ktorú aktívne nedodržiava, od narodenia má niekoľko šedivých vlasov, ktoré využíva k tomu, aby mu predali alkohol. Vyhodili ho už z tretej strednej školy Pencey v Pennsylvánii. Prežíva vážnu fyzickú aj psychickú krízu. Nie je hlúpy, len sa mu nechce učiť. Je veľmi sčítaný, mierne filozofický a podobne nadaný ako D.B.(jeho brat). Vyniká veľkou fantáziou a rád ľudí namotáva, často si predstavuje dramatické scény ako z filmu, hrá súkromné divadlo Má veľmi rád tanec. Pochádza z bohatej rodiny, je štedrý. O sebe rozpráva ako o „jedinom tupcovi z rodiny.“
Veľa pije a fajčí. Má ešte dvoch súrodencov a mladšieho brata, ktorý zomrel na leukémiu. Vzťah Holdena k dospelým : Je zhnusený svetom dospelých, ktorých väčšinou považuje za pokrytcov a nepriateľov, skoro všetkých dospelých nazýva filckami a hovädami.

Vzťah Holdena k deťom : Citovo je pripútaný k malým deťom, ktoré chce chrániť pred nástrahami a zlobou. Nadovšetko miluje svoju sestričku Pheobe a mŕtveho bračeka Allieho, na ktorých neustále spomína počas celého deja. Vzťah Holdena k spoločnosti : Spoločnosť nazýva ,,odpornou debilnou bandou“.

Keďže sa zamýšľa nad zdanlivo samozrejmými javmi a frázami, zisťuje, že sú nezmyselné a stále viac si uvedomuje svoje vylúčenie zo spoločnosti. Nezúčastňuje sa na kolektívnych akciách a odmieta robiť všetko, čo robia všetci len preto, že to robia všetci. Najviac ho trápi, že okolie a spoločnosť príma len tých ľudí, ktorí sa vedia zaradiť. Rozmýšľa aj nad svojim vzťahom k dievčatám, znova si uvdomuje svoju odlišnosť až asociálnosť.

Vnútorná charakteristika Holdena : V románe sa prejavuje ako sebec a myslí len na seba. Je veľmi neurotická a nevyrovnaná osobnosť. Všetko nenávidí – taxíky, autobusy, školu, výťahy,...je beznádejný idealista. V jednu chvíľu všetko a všetkých nenávidí, chce sa zabiť, hneď na to sa bojí o svoj život a hlavne o to, že by mal na pohrebe bandu tupcov, ostro kritizuje povrchnosť, pokrytectvo, hlúposť, namyslenosť. Veľmi rýchlo mení svoje pocity i nálady, v jednej chvíli je až prehnane vyspelý, v druhej sa chová i rozpráva ako dieťa, nedokáže sa nikam zaradiť. snaží sa všetko pochopiť, všetko vnímať, všetko prijať a vyriešiť, chce ľuďom pomáhať, cíti k nim ľútosť.

- Robert Ackley : dotieravý chalan z vedľajšej izby, ktorého Holden ľutoval, ale zároveň mu liezol na nervy svojou vtieravou neodbytnosťou a tým, že vždy každému robil napriek. Nechceli ho zobrať do žiadneho spolku, kvôli jeho vyrážkam a nečistotnosti. Neznášal Stradlatera, lebo mu do očí povedal, že by si mal občas umyť zuby. Bol zakomplexovaný, vyžíval sa v tom, keď sa ľuďom mohol hrabať vo veciach a presúvať ich.

- Ward Stradlater : Holdenov spolubývajúci v Pencey, pekný, namyslený, samoľúbi, využívačný sukničkár, ktorý preťahuje dievčence na počkanie, rád sa obdivuje

- Jane Gallagherová : Holdenova bývalá priateľka, s ktorou sa zoznámil, keď sa Janein pes vyšpinil na ich záhony. Boli susedia. Záležalo mu na nej, bál sa, že sa vyspí so Stradlaterom. Počas celého deja sa jej chystá zavolať, ale nikdy na to nenájde odvahu, alebo je príliš neskoro. - Maurice : liftboy a pasák v jednom, veľký surovec, podvodník a klamár.

- Sunny : mladá prostitútka

- Sally Hayesová : veľmi pekné dievča, ktoré sa páči mnohým chlapcom a rada sa tým chváli. Páči sa ja Holdenovi, ale skôr fyzicky, než povahovo. Nevie, čo chce, rada sa predvádza.

- Antolini : bývalý Holdenov profesor, notorický pijan i fajčiar, zobral si bohatú ženu, s ktorou má (aspoň na pohľad) pekné manželstvo. Dobrosrdečný so zmyslom pre humor, mal Holdena rád, i jeho brata D.B. Snaží sa Holdenovi pomôcť ako sa dá.

- D.B. : Holdenov starší brat, ktorý bol veľmi nadaný spisovateľ.

Písal dobré poviedky, a potom odišiel do Holywoodu písať filmové scenáre i keď ho od toho mnohí odhovárali(Antolini, Holden).

- Allie : Holdenov mladší brat, ktorý zomrel na leukémiu, bol veľmi múdry, inteligentný, na nikoho sa nehneval, veselý, ryšavý. Keď je Holden smutný, nešťastný, alebo „ubitý" tak sa s ním rozpráva.

- Pheobe Josephine Caulfieldová - Holdenova sestra, veľmi inteligentná a čiperná. Mala veľmi dobré známky v škole. Je veľmi citovo založená. Dobre sa učí, rada si vymýšľa, je Holdenova dôverníčka, má ho rada, snaží sa ho vychovávať a pomáhať mu. Vie však byť i veľmi zaťatá a tvrdohlavá, keď ju niečo nahnevá.
- Spencer : profesor dejepisu, mal chrípku, zanedbával sa. Mal rád Holdena. Robil si výčitky kvôli tomu, že ho nechal prepadnúť, snažil sa mu poradiť a poučiť ho.

Obsah :
Odohráva sa počas pár predvianočných dní v New Yorku, keď Holdena vyhodia zo školy(Pencey v Agerstowne v štáte Pensylvánnia) kvôli zlému prospechu - z piatich predmetov zo štyroch prepadáva - jediné, čo mu ide je Anglický jazyk, aj to len slohy. Dej rozpráva sám Holden retrospektívne zo sanatória, spomína tuberkulózu i psychoanalytika. Celý príbeh znie ako monológ psychoterapeutovi, rozpráva dej troch dní, ale premiešava a spomína kopu iných udalostí, na ktoré sa priebežne rozpomína.
Začína vyhodením zo školy, ostáva ešte na internáte a balí sa. Profesor Spencer mu posiela lístoček, aby sa za ním zastavil a keďže to bol asi jediný profesor na Pencey, ktorého Holden ako tak znášal, tak za ním prišiel. Spencer mu ale začne jemne vyhadzovať na oči jeho nie veľmi dobre napísanú prácu o Egypťanoch a radiť mu, tak Holden urýchlene odchádza s vymyslenou výhovorkou. Na izbe ho Stradlater žiada, či by mu nenapísal sloh - opis, lebo on má večer rande s Jane. Holden po dlhšom presviedčaní súhlasí, ale trápi ho, že čo bude Stradlater robiť s Jane. Sloh napíše o bassebalovej rukavici Allieho, ktorý si na ňu písal všetky básničky, čo ho zaujali. Keď sa Stradlater vráti, nechce ustarostenému a zvedavému Holdenovi prezradiť ako sa vyvíjalo rande a ešte mu navyše aj skritizuje sloh, lebo on chcel opis izby, alebo domu. To Holdena nahnevá, začne Stradlatera urážať a provokovať dovtedy, kým mu jednu nevrazí. Stradlater sa zľakne, keď vidí Holdena celého krvavého na zemi, ale ten nedá pokoja a stále rýpe. Rozčúlený Stradlater odchádza. Holden ide spať k Ackleymu, snaží sa s ním konverzovať, ale ten je rozospatý a kašle naňho. Tak si Holden zoberie svoje kufre a odchádza vlakom do N.Y., kde býva. Nechce ísť priamo domov a rodičom povedať, že ho vyhodili z ďalšej školy( jeho mama má načaté nervy od Allieho smrti a v ten deň Holden rozbíjal okná dovtedy, kým si nezlomil ruku).

Holden má v tomto období dosť peňazí, ktoré mu prednedávnom poslala trošku vyšinutá stará mama. V N.Y. sa ubytuje v lacnom hoteli, nechce sa mu spať, tak sa fláka po baroch. Tam stretne tri ženy. Tie však čoskoro odchádzajú a on za ne platí účet. Potom si len tak ide vyraziť niekam do mesta. Keď sa vracia do hotela, Maurice mu ponúka prostitútku - jedno číslo za 5, do obeda za 15 dolárov. Holden apaticky súhlasí, nie je si istý, či to naozaj chce, nemá moc veľké skúsenosti so ženami. Holden chce len jedno číslo, keď Sunny príde rozmyslí si to a vraví jej, že sa s ňou bude len rozprávať(vymyslí si operáciu a že je na rekonvalescencii) ale normálne jej zaplatí. Jej sa to neveľmi pozdáva, ale čo iné jej zostáva? Po odchode ide Holden spať, ale potom tam spolu s Mauriceom vtrhne a obvinia ho, že cena bola 10 dolárov, tak nech zaplatí. Holden sa bráni, ale pravdaže nemá šancu, tak je o 5 dolárov chudobnejší a za provokovanie dostane ešte aj nakladačku. Na ďalší deň si dohodol rande so Sally, idú spolu do kina, ktoré on ako inak kritizuje, ale jej sa páči. V náhlom impulze ju presviedča, nech s ním ide do hôr, že tam budú spolu žiť a že on na nich zarobí. Ona mu dohovára, že to je hlúposť, nakoniec sa pohádajú a ona odchádza domov. Holden rozvíja sám túto myšlienku, chce ju naozaj uskutočniť, rozmýšľa, že sa bude správať ako hluchonemý, aby nemusel komunikovať s ľuďmi a že aj ženu si nájde takú. V ten istý deň kúpil drahú platňu Phoebe a rozhodol sa, že ju potajomky navštívi. Večer sa však opije a platňu rozbije. Aj tak ide domov za Phoebe, šťastnou náhodou práve rodičia nie sú doma a dá jej aspoň rozbité kúsky. Ona sa za ne vážne poďakuje a schová si ich. Phoebe si domyslí, že Holdena vyhodili zo školy(lebo bola noc z nedele na pondelok a on mal prísť až v stredu) a urazí sa. Podarí sa mu ju udobriť, ale vtedy prichádzajú rodičia tak zuteká ku profesorovi Antolinimu, ktorému predtým z bytu volal. Ten ho uchýli, dáva mu všelijaké múdre rady do života a potom ho nechá prespať na gauči. Holden sa zobudí na to, ako ho Antolini hladká po vlasoch, vymyslí si výhovorku a zuteká od neho. Potom to oľutuje s tým, že možno tým Antolini nič nemyslel, možno len rád hladká ľudí po vlasoch. Daľší deň(noc strávil na stanici železničnej so svojimi kuframi) sa rozhodne utiecť do hôr, ale najprv chce Phoebe vrátiť peniaze, ktoré si od nej večer predtým požičal. Phoebe ho však prekvapí, lebo prichádza s veľkým kufrom a oznamuje mu, že odchádza s ním.

Holden to odmieta, ale Phoebe sa zatne, tak jej musí sľúbiť, že teda nikam neodíde a ešte ju aj vypýta zo školy a zoberie ju na kolotoče. Touto udalosťou sa román končí.

Idea: „ Ja si v jednom kuse predstavujem, ako sa davy malých deciek hrajú na takom velikánskom žitnom poli. Tisíce malých deciek a široko ďaleko niet ano jedinkého dospelého, myslím teda okrem mňa. A ja ti stojím na kraji nejakej strašidelnej priepasti. A vieš čo musím robiť? Musím chytiť každého, kto sa priblíži k tej priepasti. Rozumieš, ak uteká a nedíva sa, kde beží, ja musím odniekaľ vyliezť a chytiť ho. A toto by som robil od rána do večera. Chytal by som tie decká v žite." - toto Holden rozpráva Phoebe, keď mu vyčíta, že nikoho nemá rád.

Štylistické a jazykové prostriedky : - Hrdina hovorí dobovým slangom, lyrické pasáže sa striedajú s grotesknými partiami a drsným čiernym humorom. Krátke vety sa striedajú s dlhými vetami, ale sú istým spôsobom stále holé. Žiadne zdĺhavé popisy, všetko znie len ako konštatovanie, či len oboznámovanie s faktami, ktoré nám poskytuje hlavný hrdina. Autor používa hovorové a vulgárne slová, čím dielo pôsobí autenticky: „ bohatstvo, šrac, štigro, nemám ani fuka, mala peňazí ako šupiek, švung, filcky, hovädá, poondiaty, do čertovej matere, fiškus, hajzeľ, šinter, drisnúť, kafrať, prachy".
- Celý príbeh je vyrozprávaný retrospektívne, s ročným odstupom, v „ ja“ forme.