Ľudovít Kubáni Valghata

Miesto deja: XV. storočie, pri Balogu, Driečanský zámok

Hlavné postavy:
Valgatha – 50-ročný svalnatý bojovník, s dvoma dcérami Milicou a Želmírou, bojovník za Slovanstvo, ale zároveň utláčateľ ľudu a lúpežník
Milica – „Valgathova dcéra“, zasnúbená matkou s Mirkom Kraskom, neľúbi ho, zaľúbená do Valgathovho najväčšieho nepriateľa Ladislava Huňadyho
Ján Jiskra - vynikajúci český bojovník, ktorý na príkaz Alžbety bránil
záujmy jej nedospelého syna Ladislava Pohrobka.
Ladislav Huňad - syn Jána Huňadyho. Po otcovej smrti sa stal veliteľom belehradskej pevnosti Kalimegdan. Ján Huňad - 50ročný chlap, ktorý bol zástancom kresťanstva. Bol veľkým hrdinom , mal dvoch synov. A mal na starosti správu uhorskej krajiny. (Maďar)

Obsah:
Rytier Valghata je podveliteľom Jiskru, ktorý je poverený zastávania práv Uhorska maloletého Ladislava Pohrobka. Slovensko, ktoré spravuje Ján Huňad, sa usiluje získať nemecký cisár Fridrich. Valghata má dve dcéry, Milicu a Želmíru. Milica zasnúbená matkou s Mirkom Kraskom. Ten pochopí, že Milica miluje Ladislava Huňadyho a tak dá ich láske voľný priebeh. Vystupuje tu aj postava husitského kňaza Brožka, ktorý sa usiluje dať dokopy Jiskrovcov a Huňadyovcov proti Nemcom. Nemci však svojimi ľuďmi medzi valgathovými sluhmi zasiali nedôveru. Počas deja sa Valgatha dozvie, že Milica je jiskrova dcéra. Nemci poštvú proti sebe Maďarov a Slovákov a v rozhodujúcej bitke Ladislav Huňad ťažko zraní Milicu (v preoblečení), ktorá mu tým chcela dokázať svoju veľkú lásku. Zvyšok valgathhových vojsk nachádza útočisko v Driečanskom zámku. Huňadyovci ho však vytopia a zachraňuje sa Valgatha a jeho najvernejší. Hlavná myšlienka:
propagovanie „Novej školy“ - hlásenie zmierenia Slovákov a Maďarov

Citát:„Zabite Valgathu, keď nechce sa poddať.“
„Rozsekajte všetkých, čo sa protivia!“

Názor:
Kniha, pre mňa, nie ľahko čítajúca sa. Hlása zmierenie napätia medzi Maďarmi a Slovákmi, avšak si myslím, že to neplatí len pre Slovákov a Maďarov, ale aj pre ostatné národy. Podobné hlásanie zmierenia, ako mal Jonáš Záborský v knihe Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch. Tu však chcené zmierenie medzi národmi nebolo tak skované ako u Záborského. Kto sa nad touto knihou zamyslí, určite pochopí to, čo mu táto kniha (a jeho rozum) dovolia pochopiť. Pretože si nemyslím, že všetci čo písali počas maďarizácie a o nej, chceli úplné rozpadnutie Uhorska. Chceli len viac slobody pre Slovákov.