Neostalo len pri kreslení klobúkov a ovečiek, ale rozprávač nakreslil aj baobaby, ktoré sa mu najviac podarili. Tieto stromy symbolizujú kapitalizmus a prevahu dospelých, kde deti sú len otrokmi spoločnosti, pretože nemajú priestor pre svoju vlastnú interpretáciu a vývin. Pretože sú malé, spoločnosť sa ich snaží formovať podľa toho, ako jej to vyhovuje. Baobaby sú vlastne problémy, ktoré ak sa nesnažíme vyriešiť hneď na začiatku, tak nám prerastú cez hlavu. Nesmieme podľahnúť lenivosti, pohodlnosti, a tak ako baobaby treba hneď ako malé rastlinky vytrhať, tak aj problémy treba riešiť hneď a nečakať, pokým naberú veľké rozmery. Vydarenosťou kresby chcel rozprávač jasne vyjadriť túto hrozbu a chcel ochrániť nevinné deti a spoločnosť pred zlom. Človek je prirovnaný k sopke, ktorá ak je „dobre vymetená, horí v nej pomaly a pravidelne, nevybuchuje“ (40). Ak ľuďom nedáme možnosť sa nahnevať, tak sa ich výbušnosť neprejaví. Znova sa tu objavuje motív tolerancie, pozornosti a porozumenia voči blížnemu. Aj rozprávačovo sklamanie z neúspechu jeho kresby vychádza z dospeláckej netolerantnosti či skôr neporozumení. Princ sa častokrát cítil smutný na svojej planéte, a preto „boli jeho jediným rozptýlením iba čarovné západy slnka“ (29). Tie mu ponúkali pokoj a zabudnutie. On si našiel niečo pozitívne a v úplne jednoduchých veciach, pretože si všímal ich podstatu. Liek na smútok sa musí hľadať, a preto ak sa cítime zle, nemali by sme sa ubíjať myšlienkou na našu bolesť. Princovo putovanie krajinou má symbolický charakter. Pomocou šiestich postáv, ktoré princ stretne na svojich potulkách, autor kritizuje určité ľudské vlastnosti. Nielenže predstavujú jeho hrdinovia určitú časť spoločnosti, ale princovo putovania je aj jeho hľadanie dobra a pravdy. Kráľ predstavuje autoritu a svetovládu, ktorá je rozumná a nevykorisťuje ľudí. „Od každého treba žiadať len to, čo môže dať“, treba vždy presadzovať reálne ciele a nikdy sa nesmieme vyvyšovať nad druhých len preto, že máme spoločenské či sociálne výhody (47). „Autorita sa zakladá predovšetkým na rozume“ a nie sile ruky (47). Nesmieme klásť na spoločnosť vysoké nároky, či im rozkazovať, lebo societa sa vzbúri a nastane revolúcia. Exupéry zhŕňa prastaré filozofie štátu a vládcov. Už Platón vychádza pri svojej predstave o ideálnom štáte rozpracovanej predovšetkým v diele Štát z najvyššej cnosti a to spravodlivosti. U Platóna vládnu reprezentanti múdrosti, čo sa nápadne podobá filozofii Exupéryho. Kráľ vymenuje Malého Princa za ministra spravodlivosti, avšak v jeho ríši nežijú žiadni poddaní.