Jeho sebacharakteristika ho veľmi netrápi, pretože pre neho vážnosť znamená predpoklad na budovanie rešpektu. Inú cestu nepozná, pretože je úplne vymetený. Stále len počíta, ale v skutočnosti nevie, čo počíta, a až Malý princ mu povie, že sú to vlastne hviezdy. Biznismen sa sústreďuje na materialistické hodnoty, ako je vlastnenie hviezd, no ani na moment mu neskrsne v hlave dôvod a podstata jeho počítania. Aj Malý princ vlastní veci ako kvetinku a sopku, ale on je im „osožný“, pretože sa o ne stará (59). Týmto rozporom názorov medzi deťmi a dospelými chce Exupéry poukázať na podstatu a cieľ nášho úsilia, ktoré by malo vychádzať z konania dobra pomocou nášho logického myslenia a uvažovania. Ani kráľ, márnivec, pijan čí biznismen by si nevážili lampára, ktorý Malého princa zaujal najväčšmi. Lampárova oddanosť iným sa prejavuje v jeho neustálom rozsvecovaní a zhasínaní lampy. Sám hovorí, že rád spí, ale príkazy sa musia dodržiavať. Práve bez neho by vlastne život nefungoval, lebo by bola všade tma, alebo prílišné svetlo. Lampár predstavuje pracujúceho morálneho človeka, ktorý sa nad nikým nevyvyšuje, nemárni prostriedkami, uvedomuje si svoje povinnosti voči druhým, je obetavý a poslušný. Malému princovi sa nezdal smiešny, lebo „sa zaoberá niečím iným ako samým sebou“ (63). Paradoxne je jeho planéta veľmi malá, pretože v reálnom svete je takých ľudí veľmi málo. Exupéry zastáva názor, že hybnou silou ľudstva je odpútanie sa od samého seba a uvedomovanie si vlastných zodpovedností a úloh voči druhým. Morálne správanie nás vedie k poznatkom a novým objavom, ako vraví zemepisec, ďalší zo šiestich pricových postáv. Cesta k zemepisným poznatkom vedie cez cestovateľa, ktorý nesmie klamať o veciach ním prebádaných a musí ukázať dôkazy. Múdrosť má však častokrát väčšiu váhu ako vzdelanosť. Zemepisec síce vie veľa poznatkov, ale cestovateľ svojou inteligenciou a schopnosťou logicky rozmýšlať v daných situáciách prevyšuje zemepisca. Taktiež dbá na pominuteľné vecí, ktoré sú „ohrozené blízkym zánikom,“ a preto zemepisec nechce zaznamenať princovu najkrajšiu, ale pominuteľnú kvetinku na mapu (67). Motív kvetinky sa neustále objavuje v princových rozprávaniach a realisticky opisuje vzťah muža a ženy. Vždy bola iná ako ostatné rastlinky na princovej planéte. Prišla na svet v tej istej chvíli ako slnko, ktoré v nás prebúdza život, zmysly a nehu. Rástla veľmi pomaly, no princ sa o ňu vzorne staral. Tým, že bol trpezlivý, sa jeho radosť násobila. V živote niečo rýchlo získané nemá častokrát takú cenu, pretože sa nedá plne vychutnať.