Obsah:
Román Živý bič bol jedným z prvých diel slovesnkej medzivojnovej prózy, ktoré už v 30. rokoch začali v prekladoch prenikať aj do sveta. Milo Urban sa ním zaradil medzi autorov románových diel o prvej svetovej vojne, aké od začiatku 20. rokov začali vznikať v literatúre európskych krajín a v USA (Henri Barbuse: Oheň. Roland Dorgelés: Drevené kríže. E. M. Remarque: Na západe nič nového. A. N. Tolstoj: Krížová cesta, Ernest Hemingway: Zbohom zbraniam a i.).
Témou románu je prvá svetová vojna.Dej sa však neodohráva na fornte, ale autor opisuje jej vplyv na život ľudí v horniackej dedine Ráztoky. Vojna ničí majetky, zabíja a mrzačí ľudí bez dfrozdielu a psychicky zaťažuje chrakatery jednotlivcov a ich konanie. V pozadí osudov hrdinov románu stojí dedina ako celok. Urban neidealizuje pomery v nej, ale zobrazuje krutosť a surovosť v konaní niektorých postáv, alkoholizmus a násilie. Vplyv vojny zobrazil M. Urban na osudoch viacerých obyvateľov Ráztok. Spomedzi nich však do popredia vysunul Adama Hlavaja, človeka jednoduchého, no pritom aktívneho, obetavého, priateľského, vedomého si svojej ľudskej dôstojnosti. Ďaľšie postavy:
Eva Hlavajová, Adamova žena, ktorá trpí odchodom mužas na fornt, a tak sa stáva ľahkou korisťou notára Okolického. Eva je jednou z mnohých obetí vojny v zázemí. Dotkla sa jej vwšetka krutosť a surovosť tohto obdobia.
Notár Okolický patrí k zhýčkaným reprezentantom vyššej triedy, tkorý trpí positom strachu a neuspokojenosti zo života. Osobuje si právo i moc zasahovať do osudov ľudí len pre svoje nezopovedné pobavenie.
Ilčíčka, jednoduchá sedliačka, ktorá sa inštinktívne búri proti každej nezmyselnej krutosti a keď jej na fronte zastrelia jediného syna, stáva sa otvoreným hlásateľom všetkej pravdy, rebelantom proti existujúcemu poriadku. Román sa skladá z dvoch častí - Stratené ruky a Adam Hlavaj.
I. Stratené ruky
Spočiatku obyvatelia Ráztok ani nevedeli, čo sa deje. Vojna sa ich ešte priamo nedotkla. Až keď začalo mužov v dedine ubúdať, prišli rekvirácie, prichádzali oznámenia o smrti, začal zaznievať plač a na ľudí sadol strach. Vojna trvala už tri roky.
Aj Ilčíčkin syn dostal povolávací rozkaz. Najskôr bol hrdý na to, že ho považujú už za chlapa, lebo v dedine naňho pozerali ako na chlapčíska. Matka ho vychovávala sama a znamenal pre ňu život. I pre Štefana matka znamenala istotu a bezpečie. V ich dome panoval pokoj a zhoda.