Po devätnástich rokoch, počas ktorých pociťoval len lásku a nepoznajúc niž hrozné a zdrvujúce, viezol s na rebrináku s ostatnými do mesta na odvod.
Štefan Ilčík tými dojmami, ktoré sa tu valili naňaho zo všetkých strán, bol doslovne ohlušený. Postupne si začal uvedomovať, že vojna je veľké zlo a všetky rečí o vlasti, za ktorú musia bojovať, je lož.
V dedine sa začalo klebetiť o Eve Hlavajovej, ktorej muž musel tiež narukovať, že je v druhom stave. Nikomu to však nešlo do hlavy. Bola mladá, iba niekoľko rokov vydatá a mala krásneho synčeka. Každý sa pamätal, ako omdlievala, keď Adam odchádzal. Veľa za ním plakávala, bolo vidieť, že ho má rada. A tu, po roku, už sa o nej hovorí.
Notár Okolický mal 45 rokov. Mal rád svoje pohodlie a zúril, keď ho niekto vyrušoval pri jeho poobedňajšom odpočinku. Slúžka Marka ohlásila príchod richtára Vorčiaka. Prišiel oznámiť, že Ilčíčka búri dedinu, lebo jej odobrali jediného syna na vojnu. Okolickému však nezáležalo na mienek ľudí. Vlasť potrebuje chlapov a teda je ich svätou povinnosťou slúžiť jej. Prikázal pobrať dedinčanom dobytok do posledného kusa, lebo vojsko nesmie hladovať. Bol zvedavý, či sa niečo v dedine nepovráva.Dozvedel sa, čo chcel. Hlavajová, ktorá chcela vyreklamovať muža z vojny, čaká dieťa. Richrát však nevedel, kto je otcom, alebol si istý, že keď sa Hlavaj vráti z vony, tak sa ukrutne pomstí.
"Notár Okolický bol človek, ktorý, keď treba bolo, vedel sa aj ovládať. Ale nebolo to ovládanie sa mužov priamych vo svojich úmysloch. Bol to akýsi zlý pokoj, úlisnosť, ktorá k jeho hrmotnej postave nijako nesvedčila. Bola to jeho najnebezpečnejšia maska, ktorú naťahoval na tvár len v najchúlostivejších položeniach."
Žena, ktorej sľubil vyreklamovať muža z vojny, ak mu bude po vôli, vstúpila do miestnosti. Potvrdila mu, že čo sa povráva v dedine, je pravda. Notár bol nahnevaný. Sľúbil, že keď nepovie, kto je otcom jej dieťaťa, pokúsi sa Adama naozaj dostať z vojny domov.
Aj Ilčíčka si chcela vyreklamovať syna u notára, ale on ju odmietol a obvinil z buričstva. Vtedy sa už neovládala a vidiac pred sebou chlapa v plnej sile, úradnú osobu, s hroznou nenávisťou v hlase vykríkla: - Vy ste notár? Vy nie ste notár, ani človek, ale.. zloduch!
V dedine sa rýchlo roznieslo, čo sa stalo u Okolického. Ľudia krútili hlavami, lebo ešte sa u nich nestalo, aby sa niekto vrchnosti postavil, najmä žena. A schvaľovali jej to. Čakali, aký trest ju za to stihne.
Ilčíčkin syn sa dostal k honvédom do Trenčína. Mládenci boi otupení a ani u jedného nebolo vidno nadšenie z toho, že ide bojovať za vlasť. Postele v kasárňach sa hmýrili všelijakým hmyzom, uniformy pichali. Svoje napätie si uvoľňovali v hovorení nechutných vtipov a používaním surových slov.