Išiel do jej domu hľadať nejaké dôkazy, ale nebol schopný sa na ňu pozrieť. Iba v Kúrňavovom pohľade sa skrýval akýsi tajomný úškľabok. Nenašiel nič. Začalo ho však trápiť, či nenapísala Adamovi. Všetci si mysleli, že poznajú dôvod jej smrti - strach z muža. Po jej pohrebe sa konala procesia, na ktorej ľudia prosili Boha o milosť a zľutovanie.
II. Adam Hlavaj
Adam, unavený a premočený do nitky, sa zakrádal k domu. Pred očami sa mu mihali obrazy z vojny, guľomety, kričiaci ľudia, mŕtvi ležiaci v neprirodzených polohách. Vojaci zúriví od hladu. Veľa zničených, ošarpaných, rozbitých duševne, zo strachu pred smrťou, začali prechádzať "k susedom", ako sa všeobecne nazývalo prejsť k Rusom. Niektorým sa to podarilo, niektorých zastrelili na úteku.
Adam doma nikoho nenašiel. V zlej predtuche sa vybral k Ilčíčke. Všetkým, čo tam boli oznámil, že zbehol. No aj on sa hneď dozvedel, že Eva mala dieťa a asi zo strachu pred ním sa utopila. Nikto však nevedel, s kým ho mala. Adama pochytil hnev, ale akoby zacítil, že vina nebola na nej. Zrazu niekto zaklopal. Bol to žandár, ktorého poslal Okolický, lebo sa dozvedel, že Adam je v dedine. Adam stihol vyskočiť von oknom a ujsť.
Okoličného pochytil strach a rozhodol sa Adama chytiť a zbaviť sa ho. Využil na to Kúrňavu, ktorý mal veľké dlhy a za peknú peňažnú odmenu vyhovel notárovi. Adama chytili a zavreli do dedinskej väznice. Kúrňava sa však pri poháriku prezradil, ale keď mu všetci začali nadávať do zradcov, svedomie sa v ňom pohlo. Udavač sa vybral Adama vyslobodiť a ešte mu aj vyzradil, kto zavinil Evino nešťastie. Keď sa Adam dozvedel o Evinom osude celú pravdu, rozhodol sa norátovi pomstiť. Vybral sa za ním a ľudia, ktorí ich videli, počuli, ako Adam obvinil notára, že on je ten zloduch, ktorý zneucťuje dedinské ženy.
Nikto nepochyboval o jeho slovách. Dedinčania vtrhli k Okolickému a priniesli mu syna, aby sa o neho staral. Ten odmietol, a keď sa ľudia vzbúrili, privolal vojakov. No strachu sa už nevedel nijako zbaviť.
Adam sa zdržiaval u svojho švagra na Žiaroch. Začal cítiť, že ľudia sa pomaly zbavujú strachu pred skutočnosťou a sú odhodlaní proti nej bojovať.
Keď prišla jar, vyšiel si do hôr a na pole, kde zrazu narazil na Okolického. Veď si ešte posledné slovo nepovedali. Prepadol nič netušiaceho notára v jeho búde. Vyprovokoval ho k tomu, aby sa priznal. Priznal sa, ale hovoril o Eve veľmi opovržlivo, a to Adama rozzúrilo.