Román „Meno ruže“ od Umberta Eca je skutočným románom postmoderny. Je to román, ale aj román o iných románoch a o románe. Veď aj hlavná postava Viliam z Baskervillu hovorí: „ Knihy často hovoria o iných knihách“(str. 269). V „Mene ruže“ sa nachádzajú úryvky a pasáže z rôznych známych diel stredovekých filozofov. Čo si na tomto diele možno všimnúť ako prvé, bol zaujímavý názov. Často sa stáva, že dopredu rozmýšľame, ako názov súvisí s dejom. Prídeme na to až po prečítaní tejto knihy. Román sa volá „Meno ruže“ preto, lebo „ruža je symbolická figúra taká nabitá význammi, až nemá takmer nijaký“( str.473). Autor tým naviedol čitateľa na falošnú stopu. Dospejeme k poznaniu, že názov vôbec nesúvisí s dejom. Zaujme aj celková forma románu. Autor nezačína hneď dejom, ale prihovára sa čitateľovi v krátkom príbehu s názvom Prirodzene, že rukopis. Tu objasňuje, ako v ňom vlastne skrsla myšlienka na tento príbeh. Tu sa dozvieme o rukopise, ktorý napísal akýsi Adso z Melku. Tým sa nám zdá, akoby sa Eco prihováral konkrétne tomu, kto „Meno ruže“ práve číta. A ani potom nenasleduje príbeh. K nemu je pripojená aj poznámka, vďaka ktorej pochopíme rozdelenie dňa podľa liturgických hodín v opátstve. Už týmto upozorňuje, že príbeh sa odohráva v stredoveku. Podľa tohto rozdelenia dňa žili vtedajší mnísi. Dej sa skladá z prológu, príbehu, ktorý sa odohráva v rozhraní siedmich dní a posledného folia -epilógu. Autor ešte dodal poznámky k románu, v ktorých čitateľovi vysvetľuje prečo, ako a akým spôsobom vznikol tento román. Tu možno pochopiť samotného Eca, čo sledoval vytvorením tohto románu. Potom nasledujú vysvetlivky citátov, ktoré sa nachádzajú v celom románe a doslov. Eco využil množstvo jazykových prostriedkov. Čo môže zmiasť sú latinské citáty. Treba zalistovať na záver. Takže, ak chce čitateľ preniknúť hlbšie, nielen škrabkať na povrchu deja románu, mal by si vysvetlivky pozrieť. Týmto spôsobom rozdelil čitateľov podobne ako zrno od pleva. Tento román má viacero významových rovín. Mohlo by sa zdať, že celý román je len detektívka. Áno, je. Ak čítame a nesnažíme sa dej pochopiť. Dej románu sa odohráva v 14.storočí. Dozvedáme sa o spôsobe života vtedajších ľudí. Nielen mníchov, ktorí vtedy držali moc vzdelanosti vo svojich rukách, ale aj o živote obyčajných ľudí. Objavíme historické fakty a aj reálne historické postavy, ako Tomáš Akvinský, Viliam z Occasu, a vladárov tých čias. Zoznámime sa s architektúrou, zvykmi a umením Stredoveku.