Proti hladovke mali prostriedky: ignorácia, klamstvo (povedali, čo chceli počuť), násilná umelá výživa (tento postup veľmi pripomína znásilnenie – a skutočne, znásilnenie to aj je: 4 chlapiská sa vrhnú na slabú bytosť a musia ju obrať o jediné, na čo sa podujali – stačí, aby ju obrali raz, potom už nie je dôležité, čo s ňou bude ďalej. Znásilnenie tu má za následok aj podlomenie vôle: nebude podľa tvojho, ale podľa môjho, lež a podrob sa. Ústa roztiahnú doštičkou, rozšíria škáru medzi zubami, zasunú hadincu: „Pregĺgajte!“ Ak človek odmieta, hadicu zasúvajú ďalej a výživný roztok vteká rovno do zažívacieho traktu. Potom ešte urobia masáž brucha, aby sa väzeň nepokúsil zvracať. Pocit mravnej zneuctenosti, sladkosti v ústach a radostného vstrebávania žalúdka je príjemný ako rozkoš.)

II. ČASŤ – VEČNÝ POHYB
1. kapitola – Plavidlá súostrovia Opisuje transport vlakom. Vagón má 9 kupé – 5 pre väzňov a ostatné patria obsluhe. Opisuje stalinské kupé pre 11 väzňov – ale napchali tam ešte raz toľko. Píše, že cesta trvala niekedy aj 7 dní. Počas cesty dostávajú haring a kúsok chleba. Na teplé prívarky nemajú nárok, a vodu nedávajú (chceli by ísť na WC a to by zdržovalo). Sú v nechutných a špinavých podmienkach majú problémy s fyziologickou potrebou. Vo vozni opisuje aj boj o dobré miesto na vrchných pričniach kde sú tzv. banditi – spravodlivo odsúdení kriminálnici, ku ktorým sa dozorcovia správajú lepšie ako k politickým väzňom. Banditi sa spájajú s dozorcami a okrádajú politických o slušné oblečenie a predmety. 2. kapitola – Prístavy súostrovia Väzenia sú preplnené. Keď chcú spisovatelia napísať o väzení to najočierňujúce – spomenú vedro na fyziologickú potrebu. Majú problémy s hygienou, jedlom.. Opisuje svoj príchod do väzenia – v prístave sa tešia, že sa konečne vystrú a budú mať prevarenú vodu, horúci prívarok. Ale tu ich rozdeľujú do ciel. Cela nie je ešte plná – ulička nieje zaprataná – pod pričňami je dosť miesta. Na pričniach – to sú najlepšie miesta – sú banditi. Zaliezli pod prične – doslova, lebo sú nízko. Ale prišli mladiství. Vzali im vrecúška so slaninou, chlebom a cukrom. Požiadal bossa o lepšie miesta. Porovnáva tábor s väzením. „Väzenie: hoci nemajú čo jesť, žijú si veselo. V ustavičnom ruchu, striedaní stoviek ľudí, v otvorenom rozprávaní príbehoch, pri nenútených rozhovoroch sa človek osvieži, prevetrá, uvoľní. Táboroví starousadlíci hovoria na presúvanie ľudí: len si to neškrab! Dávajú ti síce len základnú, zaručenú dávku jedla, zato sa tu nenarobíš. A keď nie je v cele nadbytok ľudí, aj si môžeš do sýtosti pospať.“ Neverte nikomu, iba sebe samému! Obzerajte sa, či sa niekto k vám nezakráda, aby vás uhryzol. A najhlavnejšie – usilujte sa vykrútiť zo spoločných prác! Sú to hlavné, základné práce čo sa vykonávajú v danom tábore – pracuje tu 80% ľudí a všetci zomrú.