Večne hladní, mokrí a bez topánok.
3. kapitola – Karavány otrokov Prípravy väzňov pred odvedením do GULAGU. Chcú utajiť pred verejnosťou naloženie väzňov do vagónov. Všetci vedia, že sa zatýka denne, každú hodinu, ale nikto sa nesmie dozvedieť koľko ich vlastne je naozaj. Všetko sa väčšinou odohráva v noci, a aby to stihli, treba ich vyvolať z ciel už ráno, spraviť im prehliadku – odoberú im všetky špagátiky, opasky, remienky. a poučia, a potom celé hodiny stoja na dvore, aby sa náhodou nepomiešali s ostatnými väzňami. Väzni potom s úľavou nastupujú do dobytčieho vagóna, pretože eskorta nad nimi dokazuje svoju moc aj v poveloch. No nebezpečnejší je transport na lodi. Chlieb splesnel, voda nie je, a všetko spestrovali rôzne morské choroby. Ďalej to bol peší transport. Ak niekto nevládze a nepostaví ho ani palica, ktorá mláti všetko čo zasiahne, jeden z dozorcov zostane a neskôr dobehne transport ale len sám.
4. kapitola – z ostrova na ostrov Opisuje svoj transport. Išiel vlakom s eskortujúcim. Má sa správať nenútene. Keď si k nemu prisadol nejaký mladý chalan a ponúkol ho pivom, vypil aj keď vedel, že eskorta sa pozerá. Ale na slobode sa necíti dobre, chce sa dostať na súostrovie. Hovorí, že neustále prichádzajú noví zajatci. Potom hovorí o kostole, ktorý prerobili na väzenie. Tieto cely boli brutálne. Väzni spali na kachličkách na zemi, nemali pre nich ani šálky ani lyžice, preto jedli z dlaní alebo im to liali priamo do úst, vreckoviek.. Jedinú výhodu mali, že mohli mať 3x denne žbrndu – niečo teplé. Nemohla sa vytvoriť stála zostava väzňov, pretože toto bolo len prechodné väzenie pre tých, ktorých práve priviezli.

III. ČASŤ VYHLADZOVACO-PRACOVNÉ....
1. kapitola – Aurorine prsty Hovorí, že v Gulagu zomrelo 66,7 mil. ľudí. Rozoberá ŠTA, je veľa väzňov a málo prídelových dávok (na 195 tis. väzňov – 100 tis. dávok)
2. kapitola – Súostrovie vzniká z mora Tu opisuje vznik prvého z gulagov na Soloveckých ostrovoch. Tento ostrov považovali za svätý, pretože ho obývali mnísi a nebola tam dravá zver. Bol zastavaný rôznymi kaplnkami, pustovňami, kostolmi...Z kláštora vyhodili mníchov a urobili z neho väzenie. Mnísi, ktorí tu žili mali už viac ako 80r. a prosili ich, aby mohli zomrieť v „svätej zemi“ , ale vyhodili ich všetkých okrem tých užitočných = rybári, odborníci na dobytok, nakladač kapusty – im pridelili osobitný kútik mimo tábora. Hovorí, že zo Soloviek sa nedá utiecť, ale podarilo sa to jednému chlapovi a neskôr aj skupinke 5 ľudí.