Hlavná postava: Juro Jánošík – udatný, smelý slovenský junák, túži po slobode zotročeného národa

Idea: V tomto diele autor chce zobraziť Jánošíka ako junáka slobody. Nechce opísať jeho hrdinské skutky, ale chce vyjadriť svoje city, ťažký osud poddaných, bezradnosť a odvahu slovenského národa.

Obsah

Jánošík bol kapitánom hôrnych chlapcov, ktorí hľadali stratenú slobodu v horách a pravdu v boji. Bohatým brali a chudobným rozdávali. našiel sa medzi nimi aj zradca. Volal sa Gajdošik. Raz Jánošík sedel za stolom a popíjal víno. zrazu ho obstáli drábi s Gajdošíkom. Bol by sa dostal na slobodu, keby stará baba neporadila drábom, aby mu pod nohy nasypali hrach a preťali opasok, kde vraj mal ukrytú silu. Páni mu sľúbili, že ak im prezradí, kde ukryl zlato, tak ho pustia. No Jánošík im povedal : „ Keď ste si ma upiekli, tak si ma aj zjedzte.” Opäť ho vrhli do väzenia. Tu k nemu prišla duša v podobe jeho milej. Rozlúčila sa sním a skočila do Dunaja. Jánošík vo väzení sníval svoj sen o slobode a svojej milej. Na tvári mu zaihral úsmev, ktorý sa po chvíli stratil. Prišli mu povedať, aby sa pripravil na popravu. Vtom precitol a uvedomuje si svoje postavenie. Chodil po zboji preto, aby zabudol v ťažkej nevôli na krutosť tohto sveta, bránil pravdu a trestal pyšných pánov. Svitá nový deň a sním prichádza jeho závoj smrti. Vedú ho k šibenici. Kňaz ho zve k modlitbe, ale on hovorí, aby Sa modli za ten úbohý ľud. Nad šibenicou poletujú vrany a čakajú na svoju korisť. On stojí pod šibenicou a posledný raz mu mysľou prebieha jeho mladosť, lúči sa s krajom a ľudom. Po smrti si vezme kráľovnú víl, ktorá je najkrajšia na svete duchov. ľud stále veril, že Jánošík nezomrel, že raz príde a pomôže im. .