Berú ho na odvod. On sa však chce vojne vyhnúť a utiecť .Prezradí to matke ,tá však odmieta, v presvedčení ,že by sa vrchnosť hnevala. A tak ho povolajú. Tu spoznáva ,aká je vojna bezcharakterná a nezmyselná , mstí sa nadriadenému za to ,že ich zotročuje , zabije ho ranou do hlavy. Za to je odsúdený a zomiera. Pre Ilčíčku zostáva hrdinom .

notár Okolický – symbol vrchnosti , bezcharakterný , skazený ,všemocný. ľudia sa ho boja ,no potajme ho preklínajú .Neskôr sa ich nenávisť prejavuje i otvorene. Adam sa ho však uľútostí ,nezabíja ho. Zostáva z neho už len ľudská ruina , zničí ho vlastný strach a alkohol. Uvedomuje si ,že po sčítaní jeho skutkov „mu zostáva jedno veľké mínus ,ktoré sa tiahne ako mračno nad jeho existenciou“. Zisťuje ,že jeho život nemal zmysel : „Ak sa jeho život podobal niečomu na svete , bol to škripec alebo drôt , vytiahnutý v noci cez cestu : každý sa potkol na ňom.“

Jano Kúrňava – osobnosť rozporuplného charakteru. Nenávidí ho dedina , lebo im na príkaz vrchnosti berie , ničí ho však i vrchnosť (notár Okolický) , keď nedonáša potrebné informácie. Je akousi medzou medzi vrchnosťou a sedliakmi, z obidvoch strán však neprichádza nič dobré. Ako posluhovač notára zrádza Adama a vytára notárovi ,kde sa skrýva a Adama odchytia .Z väzenia mu však pomáha utiecť. Nakoniec si dedina uvedomuje, že je ich a berie ho na svoju stranu. „ Hovorilo sa o ňom ,že ho vypľula veľryba , ktorá sa svojho času do Ráztok zatárala. No Kúrňava aj svojim zovňajškom bol zvláštny. Tvár mal pošinutú doľava , preto vraj , lebo hneď pri narodení mu pánboh jednu zavesil ,oči malé , zlé sediace pod pohyblivým obočím , z ktorých mu lišiactvo len tak sálalo. Na všetko mal svoj vlastný náhľad presiaknutý šibeničným humorom .“

kaplán Létay – Vo svojich kázniach presviedča ľud o povinnosti zomrieť pre vlasť. Káže vojnu , učí ľudí ,že je ich povinnosťou drieť pre vlasť až do úmoru , že jej musia odovzdať všetko. A keď tak odmietajú poslúchnuť, nazýva ich „synmi diabla“. dekan Mrva – pozitívna postava, napráva škody ,čo spôsobuje kaplán svojimi rečami .Snaží sa mu naznačiť ,že jeho poslaním nie je vychovávať ľud ,ale prezentovať mu slová božie ,ktoré bdejú nad večnosťou. „Nechajte ,priateľu , pastoráciu pastoráciou .Nerobte z ľudí synov diabla, nehľadajte v nich to , čo nemajú , ale usilujte sa ich chápať a milovať takých ,akí sú .“

Ondrej – zvon , ich milovaný zvon , ktorý Ráztočanov sprevádzal dennodenne , za ktorý si zaplatili ,ktorého hlas volá do neba.