Ľud si však sťažuje: „...keby tak radšej jedlo miesto vápna posielali! Deti vápnom nevyliečime!“ Zomiera i nemanželské dieťa a notár Okolický si začina uvedomovať ,že jeho život nemá zmysel .Smrťou dieťaťa zisťuje , že jeho skutky sú jedno veľké mínus ,ktoré sa tiahne nad celým jeho životom .
V Ráztokách sa ihneď rozchýrilo ,kto bol otcom dieťaťa. Vyvolalo to vlnu pohoršenia , všetci totiž vedeli , v akých úbohých podmienkach Eva žila na sklonku života i to , že notár jej nepomohol .Vinili ho za jej smrť. Vojna sa skončila , vojská sa rozutekali , do dediny sa vracajú synovia –vojaci .Všetci sú šťastní , až na Ilčíčku , ktorej syn sa domov už nikdy nevráti. Začína rozsievať myšlienku , že sa dá postaviť proti vrchnosti .A tak sa i deje .Ľud si uvedomuje v akom otroctve a neslobode žije. Začína cítiť svoju osobitosť , svoje ja , začína nachádzať samého seba. A chce sa pomstiť .Za všetky útrapy ,ktoré im vrchnosť spôsobila, pričom ona z toho ťažila .“Nadžgávala“ si bruchá z ich práce a lopoty , zatiaľ čo dedina hladovala. A tak sa ľud povstal. Vedení Adamom , porážajú žandárov i notára Okolického. Toho nachádzajú na voze odvážajúcom slamu ,ako sa chystá utiecť. Sú však prekvapení ,keď namiesto notára nachádzajú zúboženú ľudskú trosku. Vezmú ho na miesto ,kde zomrela Evička , posadia ho do rieky ,podoprú a nechajú premýšľať nad tým ,čo zlého v svojom živote vykonal. Ako posledný prichádza na radu krčmár. Ľud mu nevie zabudnúť , ako úžernícky ťažil z jeho utrpenia a na ich úkor si žil v prepychu ,zatiaľ čo oni hladovali. Idú sa mu pomstiť. „Liali mu do gágora pokiaľ len vládal .“Potom mu roznesú celý dom .Každý si berie ,čo môže , čo vidí. Na toto sa však Adam nemôže pozerať .A tak dom podpáli .Keď sa ho pýtajú prečo to urobil ,len sa smeje. Dosiahol predsa to ,po čom celý život túžil slobodu !

Prínos do literatúry:
Román Živý bič je prvé dielo slovenskej literatúry , kde sa o slobode nerojčí , ale kde sa tento najvyšší pojem chápe ako skutočnosť.

Umelecké prostriedky :
archaizmy – cvákavá chôdza
Preto súc už v sieni ,obrátil sa ku Kúrňavovi .(str.177)
pľuhavstvo (str.264)
Ženy nám przní !(str.264)
odroň naničhodný (str.264)
bola zľakaná (str.346)
„Topelec! Topelec!“(str.172)
poetizmy – Vyskočil ,sťaby ho had uštipol.“ (str.252)
biblizmy – „Bože veľký !Veľký a nesmrteľný , zmiluj sa nad nami!“
„Špión !Judáš !Pije za judášske groše!“ (str. 241)
hypokoristiká , laudatíva –„Ba, Adamko môj!“(str.204)
„Kristka , rada ma máš?“(str.105)
dialektizmus – „Dieťa mi je chorô“ (str.306)
„To na košieľky ,šák?“(str.348)
vulgarizmy- „Hovädo ! nadával mu v duchu. “ (str.