Jozef Cíger - Hronský Jozef Mak

Jozef Mak sa narodil ako nemanželské dieta vdove po Jánovi Makovi. Nikto mu nechcel íst za krstnú mat, až napokon šla Hana Melošová, ktorá bola ich susedka. Jozef mal nevlastného brata Jána, ktorý sa onho staral. No nesprával sa k nemu dobre, vycítal mu, že ho musí živit. Matka chcela zabránit nesvárom medzi bratmi, a tak poslala Jozefa do hôr k pastierom, kde sa mu vodilo lepšie. No nechcel tam zostat navždy. Zišiel z hôr do dediny a zacal pracovat ako drevorubac. Bol pracovitý a ludia si ho za to vážili. Jozef sa zalúbil do Maruše Melošovie, dcéry svojej drsnej matky a chcel sa s nou oženit. S tažkostami, ale predsa, si postavil aj vlastný dom na Jánovom pozemku. No prišla vojna a Jozef musel odíst na front. Túlal sa dlho po svete, bol aj zatvorený pre svoje názory. Dozvedel sa, že Maruša sa vydala za jeho nevlastného brata Jana. No napriek tomu sa vrátil do rodnej dediny. Ked prišiel, Maruša s Janom bývali v jeho novom dome. Týmto velmi utrpel citový život Jozefa Maka. Tažko mu bolo žit vedla Maruše ako svojej švagrinej. No on pretrpel všetko len vo svojom vnútri a navonok sa nebúril. Napokon sa oženil s Julou Petriskovie, ktorú ale nemal rád. Jula mala jednu ruku nevládnu a jej rodina si myslela, že sa nikdy nevydá, a tak si z nej urobili slúžku.
Doma všetky tri vydaté sestry držali ju len tak na milosti, kedže mala lavú ruku suchú od pleca po laket, a ešte bola malá, ked vyriekli nad nou súd, že sa vydávat nikdy nebude a treba ju trom uživit nejako do smrti.
Jula však porodila zdravého syna. Spociatku si myslela, že ked ju Jozef nebil, nemal ju rád, lebo bola celý život zvyknutá, že ju bili. Medzitým Jano odišiel do Ameriky hladat štastie. No Jozef ho po roku stretol na jarmoku v meste. Jozef ostal stát ako stlp, ustrašila sa Janova tvár, a akoby sa boli dohovorili, obaja zdvihli ruky, chytili sa za košele na prsiach. Prvý sa spamätal Ján. Pozrel sa na všetky strany, potom zažmurkal, ponaprával si tvár a spustil ruky. Cože tu robíš, Jožo? Lala, akoby si z neba spadol. Maruša zacala pit. Raz sa velmi opila, padla do kotla s horúcou vodou a umrela. Maruša visela na okraji zvárky ako prehodená handra, spodná cast tela vonku na vzduchu a horná cast v teplej vode. Jula s Jozefom nedávali najavo, že sa majú radi. Až na Julinej smrtelnej posteli to vyšlo najavo. Nehnevaj sa na mna, Jožko, ved ja za nic nemôžem. Keby som len trochu bola tušila, keby som skôr bola tušila, že ma budeš raz i návidiet, ved by som ja nebola oslabla do truhly.

Bola bys som sa držala života tak húževnate, tak tvrdo ako plesen na kameni. Nic by ma nebolo zožralo .. Jula zomrela po pôrode druhého dietata. Jozef sa musel dalej prebíjat životom sám. Radost umiera velmi pomaly, alebo neumrie nikdy, najmä nie tam, kde jej bolo velmi málo.
"Trp Jozef Mak - Clovek milión si, nuž vydržíš všetko, kedže nie je pravda, že najtvrdší je kamen, najmocnejšia ocel, ale pravda je, že najviac vydrží na svete Jozef Mak.".