Joseph Heller sa narodil 1. mája 1923 v Brooklyne, vyštudoval na new- yorskej univerzite, doktorát získal na Columbijskej univerzite a Fulbrightovo štipendium mu umožnilo študovať v Oxforde. Román HlavaXXII písal deväť rokov. Joseph Heller vydal svoj román v roku 1961. V priebehu jedného roka román zaznamenal desať vydaní a niekoľko rokov sa udržal na listine bestsellerov. O Hlave XXII sa písalo v recenziách : " Najlepší americký román, ktorý vyšiel o druhej svetovej vojne ..." (The Nation), " .. apokaliptické majstrovské dielo ..." (Chicago Times), "Absolútne .. znepokojujúci pohľad do širšieho zápasu dneška - zápasu o prežitie ľudstva .. " (Richmond Times Dispatch), "streštený, nádherný, a predsa kruto triezvy príbeh, napísaný s dômyslom a fantáziou ..." (Newsday). Okrem toho je autorom hry We Bombed in New Hawen (Bombardovali sme New Haven), ktorá vyšla v roku 1968, a románu Something Happend z roku 1974.
"Hlave XXII ešte nikto neprešiel cez rozum."

Námet : Ostrov Pianosa v Stredozemnom mori je vzdialený 13 kilometrov od Elby, je celkom malý a očividne sa na ňom nemohla odohrať väčšina opísaných udalostí, koniec 2. Svetovej vojny.
Téma : Život a osudy amerických letcov 256 leteckej eskadry americkej armády, "boj" kapitána Yossariana proti nezmyselnosti vojny a vojenskej mašinérie.
Dielo ja nazvané podľa obmedzeného, no zároveň dokonalého zákona Hlava XXII, ktorý je formulovaný logicky, stručne a precízne, takže jej nemožno porozumieť. Podľa Hlavy XXII vojak, ktorý je psychicky na dne toľko, že sám o sebe vyhlasuje, že je blázon (viď Yossarian), nemôže byť za blázna vyhlásený, lebo: "Každý, kto sa chce vyhnúť bojovému nasadeniu, nie je ozajstný blázon."
Konflikt : Založený na rôznych postojoch k vojne. Odmietavý - Yossarian, naopak , vyťažiť z vojny - plukovník Cathcart.
Idea : Odsúdenie absurdnosti vojny a zabíjania, vojenskej mašinérie a byrokracie; poukázanie na to, ako vojna ničí človeka - prirodzenosť ľudskej individuality.
Kompozícia : Protivojnový satirický román pozostávajúci zo 42 kapitol, väčšina kapitol je nazvaná menami postáv, autor je rozprávačom - 3. Os. Jednotného čísla (využíva absurditu, paradox, iróniu, satiru). Autor , ktorému nejde o historické vyobrazenie vojny, odkrýva čitateľovi ďalší front - vojak verzus nadriadení a boj o holú existenciu. Yossarian nechápe, prečo by mal byť vojakom a slúžiť absurdnej idei obrany vlasti aj za cenu svojho vlastného života.