Tých ktorí odmietli, obesil. Medzi nimi bol aj kapitán Mironov a mal byť aj Peter. Ale starý Saveľjič padol Pugačevovi k nohám a vyprosil pre Petra milosť. Ten v ňom spoznal pocestného, ktorému v búrke daroval kožuch. Pugačov sa nad ním zľutoval a daroval mu milosť. Máša, ktorá nestihla pri útoku ujsť z pevnosti, sa ukryla v dome tamojšieho opáta.
Pugačov vyslal Petra do Orenburgu, aby generála informoval o dobití pevnosti. Strávil tam niekoľko týždňov a medzi tým kozáci obliehali mesto. Peter sa pravidelne zúčastňoval na poradách a deň čo deň vychádzal za mesto na „prestrelku s Pugačovcami“. Raz, keď sa im podarilo zahnať početnú skupinu,dobehol jedného kozáka, ktorý zaostal za svojimi druhmi. Keď ho už chcel seknúť šabľou, kozák si sňal z hlavy baranicu a Petra pozdravil. Bol to Zurin a mal pre neho list od Máši. Tú si chcel vziať násilím za ženu Švabrin, ktorý pri útoku na pevnosť prebehol ku kozákom.
Peter sa napriek zákazu generála rozhodol odísť do belogorskej pevnosti po Mášu. Na ceste ich však zastihli kozáci, ktorí ho hneď odviedli k Pugačevovi. Peter mu vyrozprával celý príbeh o sirote Máši a zveril sa mu so svojím citom k nej. Aj keď bol Pugačov veľmi krutý a nemilosrdný, k Petrovi sa správal veľmi vľúdne a láskavo. Znova mu vyhovel a prepustil ho aj s Mášou z pevnosti.
Peter poslal Mášu so Saviljevičom do rodnej dediny a sám ostal v meste. Medzitým došlo k porážke Pugačova. Petra obvinili z priateľských stykov s Pugačovom. Zatkli ho a mali súdiť.
Máriu Ivanovnu prijali Petrovi rodičia veľmi vľúdne. Petra odsúdili na popravu, ale vzhľadom na zásluhy jeho otca a jeho vysokému veku sa cárovna rozhodla Petra omilostiť potupnej popravy a nariadila ho poslať iba na doživotné vyhnanstvo do vzdialeného kúta Sibíra.
Máša sa rozhodla odísť do Petrohradu a omilostiť Petra. Keď Máša prišla do Petrohradu, ubytovala sa v hostinci, kde sa zoznámila s Annou Vlasievnou, ktorá jej povedala o zvyklostiach cárovny.Keď Máša ráno stretla v parku neznámu ženu, vyrozprávala jej celý príbeh. Neskôr v ten deň si ju dala cárovná predvolať. Keď Máša prišla za cárovnou spoznala v nej ženu z rána. Cárovná zahrnula Mášu prejavmi láskavosti a Petra omilostila. Máša ešte ten istý deň odišli naspäť na dedinu. Tu sa končia zápisky Petra Andrejeviča Griňova. Z rodinnej tradície je známe, že ho prepustili koncom roku 1774 na cárov príkaz a že bol na Pugačovovej poprave. Pugačov ho spoznal v zástupe a kývol mu hlavou, ktorú o chvíľu mŕtvu a zakrvavenú ukázali ľudu.