Ján Hollý sa narodil v Borskom Mikuláši neďaleko Šaštína. Pochádzal z roľníckej rodiny. Gymnaziálne štúdiá absolvoval v Skalici a Bratislave, biológiu študoval v Trnave. Svoj život strávil bokom od spoločenského života. Ako katolícky kňaz a farár pôsobil na viacerých miestach: v Pobedime, Hlohovci a od roku 1814 v dedinke Madunice pri Piešťanoch. V tomto malebnom prostredí s prekrásnou prírodou začal rozvíjať svoju básnickú tvorbu. Hovorí sa, že veľmi rád sedával v háji Mlíč pod veľkým storočným dubom, kde vznikla väčšina jeho literárneho diela. V roku 1843 fara v Maduniciach vyhorela. Pri požiari utrpel Hollý ťažké popáleniny očí. Odišiel za svojím priateľom Lackovičom na Dobrú Vodu, kde aj napokon umrel. Na Dobrú Vodu ho prišli navštíviť Štúr, Hurban a Hodža, aby odobril uzákonenie nového spisovného jazyka. Hollý totiž písal v bernolákovčine. Spisovná slovenčina bola nakoniec kodifikovaná na fare v Hlbokom roku 1843. Ján Hollý sa najprv venoval prekladu antických básní, ktoré vyšli pod názvom „Rozličné básne hrdinské, elegiacké a lyrické“ z Vergília, Teokrita, Homéra, Ovídia, Tyrtea, Horácia. Neskôr k nim pribudla Vergíliova Eneis. Písal aj množstvo žalospevov, ód a Selanky – 21 idylických básní o prírode, z ktorých za najkrajšiu sa považuje Jaroslav. V Selankách oslávil krásnu slovenskú prírodu ako prvý. Za jeho vrcholnú tvorbu sa však považujú tri veľké skladby: Svatopluk (1883), Cyrillo – Metodiáda (1835) a Sláv (1839). Dej prvých dvoch má historický základ, posledný epos Sláv bol výsledkom autorovej predstavivosti a veľkého zápalu za národné ideály.

Útvar: bohatiersky epos „víťazská báseň ve dvanácti spevoch“
Kompozícia: epos sa skladá z 12 spevov. Po propozícii (vyjadrenie mienky autora) a invokácii (vzývanie múzy) začína kej eposu in medias res (uprostred deja), bez úvodných pasáží. V propozícii niekoľkými veršami uvedie tému diela:
„Spívám, jak hroznú Svatopluk na Karolmana védel
vojnu, i jak víťaz, seba aj svój od jeho vlády
osvobodiv národ, nepodlehlý stal sa panovník
a zmužilých veľké založil královstvo Slovákov.“
V invokácii vzýva múzu = slovanskú Umku, volá ju na pomoc, prosí o inšpiráciu. invokácia sa v texte ešte niekoľkokrát opakuje.
1.spev
V 1. speve sa oboznamujeme so situáciu. Svätopluk, kráľ Slovákov je uväznený Nemcami. Vo väzení sa žaluje a prosí Boha o vyslobodenie. Boh jeho prosby vyslyší a posiela svojho posla ku Karolmanovi – vodcovi Nemcov s rozkazom, aby Svätopluka z väzenia pustil.