Toho sa Kostrovicky nalaka, a ked pocuje, ze ktosi
prichadza, posiela predmet "lasky" chytro prec. Keby sa grofka naozaj
citila k svojmu ludu blizka, pokladala by taketo spravanie sa Kostrovickeho
za urazku a poburilo by ju. Ale prave to je vo veci: grofka sa citi, mysli
a kona predovsetkym za svoju vlastnu osobu, zostava grofkou, vie , ze
ctitel je baronom, a preto nenachadza na jeho spravani nic urazliveho,
poklada ho za celkom prirodzene.