Nakoľko dvere boli zamknuté, vliezli do izby cez okno. Oproti stene zbadali portrét Doriana Graya v celej jeho kráse a mladosti. Na zemi ležal muž s nožom zapichnutým v hrudi. Jeho tvár bola stará a škaredá. Len prstene na jeho ruke ukázali, kto to je. „Tvár bez srdca.“

„Keď sme šťastní, sme vždy dobrí“, povedal lord Henry, „ale nie vždy, keď sme dobrí, sme aj šťastní.“


Portrét Doriana Graya je jedna z najtajuplnejších a najvzrušujúcejších kníh, akú som kedy čítala. Zápletka je veľmi nezvyčajná- namiesto skutočného muža, stárne jeho vlastná podobizeň na obraze. Mne sa román páčil hlavne kvôli spisovateľovému obdivuhodnému filozofickému vyjadrovaniu- odraz na krásy a jej význam v našom obyčajnom živote.

The picture of Dorian Gray is one of the most mysterious and the most exciting book that i have ever read. The plot is very unusual- instead of real man, is getting old his own face on the picture.
I like the novel mainly because of wondorus and philosophic expression of Oscar Wilde- the image of a beauty and its sound in our common life.