Ladislav Ťažký Pivnica plná vlkov

Ladislav Ťažký(1924) - prozaik, publicista a esejista. Pochádza z Čierneho Balogu z rodiny lesného robotníka. Prešiel zložitým umeleckým i ľudským vývinom. Roku 1940 získal odborné vzdelanie ako kartograf na Vojenskom zemepisnom ústave v Bratislave, odkiaľ narukoval na východný front, na Krym. Po vypuknutí SNP bola jeho vojenská jednotka internovaná v Rumunsku. Ušiel z tábora, no maďarskí vojaci ho chytili a poslali do zajatia v Rakúsku. Tu pracoval na obnove bombardovanej Viedne až do skončenia vojny. Po vojne pracoval ako kreslič v Košiciach, potom ako sociálny referent v Brezne. V roku 1952 absolvoval na Vysokej škole politických a hospodárskych vied v Prahe správne právo a ekonomiku priemyslu a poľnohospodárstva. Počas štúdia pracoval ako referent na oddelení kultúry UV KSS, potom bol vedeckým ašpirantom inštitútu spoločenských vied v Prahe. Po skončení štúdia sa niekoľko rokov venoval len literárnej tvorbe. V rokoch 1967-69 pracoval v redakcii denníka Smena. Za publicistiku a politické postoje vo Zväze slovenských spisovateľov sa nesmel po roku 1970 literárne ani občiansky aktivizovať. V rokoch 1990-1993 bol čestným predsedom Spolku slovenských spisovateľov a členom Predsedníctva Matice slovenskej.
Debutoval zbierkami poviedok Vojenský zbeh a Hosť majstra Čerta. Ďalšie knihy naplno potvrdili autorov epický talent: novela Dunajské hroby, román Amenmária, Samí dobrí vojaci, triptych baladických noviel Kŕdeľ divých Adamov, román Pivnica plná vlkov, zbierka noviel Pochoval som ho nahého, dvojdielny román Evanjelium čatára Matúša, poviedková kniha Márie a Magdalény, romány Aj v nebi je lúka, Pred potopou, Smrť obchádza štadióny, Kto zabil Ábela?, Vystúpila z obrazu, Útek z Nerestnice a iné. Osudy slovenských emigrantov sú témou noviel Fantastická Faidra, Dvanásť zlatých monarchov, Maršalova dcéra, Zjavenie Sabiny. Ťažký je aj autorom viacerých esejí (Očami pútnika, Literárne vrásky, Žime s citom v kráse a iné.)

Pivnica plná vlkov
Postavy:
Fedor Perun – slovenský roľník a gazda, je poctivý, mierumilovný, pracovitý. Domina Perunová – jeho žena, rozumná, pracovitá
Dominika, Ivka, Milan, Tonko – ich deti
Karolína, Mišo, Ozanka, Julo – Dominikini kamaráti
Miško, Židko, Kuzma – partizáni
Nikolaj, Griška, Staško, Matvej – Rusi
Starucha, Martin, Gremba, Kraviar – predstavitelia vládnucej strany
Ondro – dedinský žandár a Fedorov kamarát

Román Pivnica plná vlkov má dve dejové línie. Prvá opisuje koniec druhej svetovej vojny.

Druhá opisuje dramatický proces združstevňovania slovenskej dediny a s ním spojené osudy roľníka, ktorý nechce pochopiť zmeny, a násilný, neraz i tragický proces premeny malovýroby na družstevnú veľkovýrobu. Autor využíva symbol jeleňa ako zvieraťa, ktoré sa mu najviac podobá.
Dielo je rozdelené na 6 častí a každá časť je ešte rozdelená na kapitoly. Autor využíva opisy dediny a okolitej prírody na sprítomnenie deja. Osoby sú charakterizované vlastnými činmi a spôsobom žitia.
Dej románu sa odohráva v malej dedinke Perunova Ves na Slovensku v období druhej svetovej vojny a niekoľko rokov po nej. Hrdinami románu sú Fedor Perun a jeho rodina. Rozprávačom príbehu je najprv Dominika, neskôr Domina Perunová. OBSAH:
Prvá časť diela sa začína rozprávaním o smrti strýca Vinca. Strýco Vinco zabíjal jelene a na svoje úlovky bol hrdý. Keď sa raz v kostole vychvaľoval, vysmial ho horár Branko Turoň. Vinco sa za ním vybral do hory, kde sa naháňajú s puškami a chcú sa navzájom zabiť. Nakoniec víťazí mladý horár nad starým poľovníkom. Autor opisuje Vincovu smrť ako smrť jeleňa.
V ďalšej časti opisuje Dominika svoje zážitky z detstva. Rozpráva o mnohých huncútstvach a príhodách, ktoré zažíva so svojimi súrodencami a kamarátmi, napríklad ako boli spolu na Majálese, kúpali sa spolu, robili pukance. Príbeh pokračuje chorobou Dominy Perunovej. Ženy chodili zbierať žalude pre svine. Domina dvíhala ťažké vrece a odpadla. Domina posiela svoju dcéru po kňaza, no ona privedie doktora, lebo verí, že sa jej matka uzdraví. Domina nechce ležať v nemocnici, aby zbytočne nemíňali peniaze. Nakoniec sa uzdraví.
Ďalej Dominika opisuje Julovu detskú lásku. Dominiku však chce aj Mišo. Dominika, Ivka, Karolína, Mišo, Julo chodia spolu von. Naháňajú sa po lúke, po lese.
V ďalšej časti je opísaný príchod partizánov z hôr do dediny. Partizáni hľadajú v dedine nových chlapov. Usadia sa u Perunovcov. Perun sa správa pohostinne a poslušne. Partizáni chytia vykupovača vajec a obvinia ho z špionáže pre Nemcov. Zamknú ho do Perunovej pivnice. Nakoniec ho odsúdili a odviedli doneznáma. Pár dní potom prichádzajú Nemci a hľadajú vykupovača vajec. Títo Nemci vedia po česky. Aj k Nemcom je Perun pohostinný. Nemci sa u neho najedli a odišli. Opäť prichádzajú partizáni a tiež sa u Peruna najedia. Partizáni strážia most z Perunovej Vsi do Skačovian. S partizánmi je aj ruský veliteľ Nikolaj a podveliteľ Starucha. Partizáni odišli naspäť do hory. Odišiel s nimi aj Mišo.
Do Perunovho dvora prichádza Kišbír a oznamuje mu, že do jeho domu sa bude nosiť chlieb z celej dediny pre partizánov. Perunova žena, Domina, s tým nesúhlasí, no Perun nakoniec pristúpi.

Proti skladovaniu chleba u Perunovcov je aj ujo Šramko. Neskôr prinesie Kišbír vrece chleba. Ujo Šramko ho vyháňa, no Kišbír len plní svoje rozkazy a necháva chlieb u Peruna. Po chlieb pošlú partizáni Kuzmu. Na ďalší deň prídu Nemci a hľadajú chlieb. Prídu do Perunovej kuchyne a pýtajú sa na chlieb. Dominika vie po nemecky a prekladá svojim rodičom aj Nemcom. Perun sa vyhovára, že chlieb je len jeden na ich stole. Nemcom táto odpoveď nestačí a rozhodnú sa čakať na partizánov v zákopoch. Partizáni schádzajú do doliny z Borovej hory. Nemci rozkázali Perunovcom, aby si poľahali na dlážku. Zrazu prišiel Miško. Nemci si ho nevšimli. Všimli si až ostatných partizánov a začali strieľať. Autor využíva verše iných známych slovenských básnikov: “...v našej priekope sa blýska, hromy divo bijú.. .“ Partizánom sa podarilo újsť. Kišbír prichádza po chlieb, no žiaden nenájde. Opäť prichádzajú Nemci a hľadajú chlieb a partizánov. Zas nič nenašli a vyhrážali sa Perunovi, že budú chodiť dovtedy, dokedy niečo nenájdu. Nemci začali prehľadávať les. Mišo bol pri studničke a keď ich uvidel, vystrelil do neba. Nemci ho zabili a nechali tam. Nemci zišli do dediny a zas sa u Peruna vypytujú na Partizánov. Nemecký veliteľ chce prinútiť Fedora, aby sa priznal, a tak vypočúva jeho ženu. Keď mu nechce nič povedať, vyhráža sa jej smrťou. Udrie ju a Domina padá na zem. Nemci odchádzajú z Perunovej Vsi. Partizáni Domine sľubujú, že v novom štáte bude odmenená.
Po Nemcoch prišli Rusi. Rusi tiež prišli k Perunovcom. Najedli sa u nich, usadili sa na dvore. Po večeroch pijú vodku a špiritus, jedia dedinský chlieb, naháňajú dedinské dievčatá. Za Dominikou najviac chodieval Griška.
Do dediny sa vracajú Nemci, no keď vidia Rusov, odchádzajú hneď preč. Potom prišli Rumuni. Dominika sa zapáčila jednému z Rumunov – Milošovi Bulayovi. Rumuni si od Peruna berú sliepky, slaninu, vajíčka. Všetci vojaci odchádzajú preč a v Perunovej Vsi je odrazu ticho. Dominika sa rozhodne, že pôjde študovať do Nového Mesta. Dominika sa lúči so svojou matkou, svojimi kamarátmi, svojimi láskami, svojím krajom.. Do Nového mesta ju sprevádza jej otec, pán Beňovský a furman. Na ceste prežívajú mnohé zaujímavé príhody. Prechádzajú cez Somárovce. Odtiaľ už putujú pešo na východ, furman sa vracia s vozom na západ. Pri púti stretli 2 ženy, ktoré im rozprávali o tom, ako u nich vyčíňali Nemci, ako postrieľali ľudí, znásilnili partizánku. Prišli do dediny Záhradnô, a zostali v jedinom nevypálenom dome. Prichýlila ich dobrá gazdiná.

Ráno ich vyprevadila na cestu a poslala ich cez jelení cintorín do mesta. Zistili, že na jeleňom cintoríne neležia jelene, ale partizáni a ruskí vojaci. Neskôr stretávajú drevorubačov, ktorí chytili troch Nemcov a odsúdili ich na smrť. Na ceste stretli aj furmana s vozom naloženým čečinou. Nakoniec zistili, že pod čečinou leží mŕtvy furmanov syn. Konečne sa dostávajú do Nového mesta. Dominika ide do kláštornej školy. Fedor odchádza späť do Perunovej Vsi. V ďalšej časti je už rozprávačom Domina Perunová. Autor tu opisuje proces združstevňovania na slovenskej dedine. Na začiatku sa súdruhovia dohadujú, ako by presvedčili roľníkov v Perunovej Vsi, aby im dali svoju pôdu. Je medzi nimi aj súdruh Starucha, ktorý bol druhým veliteľom partizánov. Prichádza do Perunovej Vsi a presviedča ľudí, aby sa dobrovoľne pridali do procesu kolektivizácie. Perunovi sa táto politika nepáči. Stranícki súdruhovia chodia po dedine a nútia ľudí, aby im podpísali kolektivizáciu. Fedor odmietol podpísať, a tak ho chce strana dohnať k tomu, aby to obanoval. Fedor musí odovzdať 105% úrody. Odovzdá, no bojí sa o budúcnosť: “Koľko ráz mi ešte porodia moje role?“ Fedor, aj napriek tomu, že nechodí do kostola, začína sa viac modliť. Do Perunovej Vsi prišli straníci po úrodu. Predsedom bol jednooký Franc Čikit, a ten rozkázal začať vyberať sýpky u Peruna. Perun ich nechcel pustiť do svojho dvora, a tak prišiel aj žandár a Perunou priateľ, Ondro. Perun ich aj tak nepustil, a preto vyvalili bránu. Domina vyniesla chlapom demižón slivovice. Chlapi ju obkolesili a rozbili demižón. Odniesli preč všetku pšenicu. Predseda dáva Fedorovi poslednú možnosť podpísať kolektivizáciu. No Fedor aj tak nepodpísal. Čikit chce dať Fedorovi príučku, a tak mu vezme aj hnoj. Keď ho berie, vyhodia z Perunovho domu Fedorovu svadobnú perinu, a vtedy Fedor spomína na časy, keď sa bral s Dominou. Keď už chlapi odchádzajú preč, Perun ich napadne vidlami. Ľudia, čo to všetko pozorujú z ulice, sa dohadujú, čo bude s Fedorom. Hádajú sa o tom, že aj keď ho teraz ľutujú, predtým mu závideli. Peruna zatkli. Nemali ho kde dať, a tak ho dali do jeho vlastnej pivnice a privalili kameňom: “Hodíme vlka naspäť do pivnice, celú pivnicu bude mať. Vlk v pivnici! Hahá!“ Keď už Vesperunčania videli, že s Fedorom je zle, začali rebelovať, aby mu ŠTB neublížila. Peruna odsúdili do socialistickej basy. Lúči sa so svojim domom, mostíkom, denným svetlom. Ľudia v dedine sa vzývajú boha Perúna, a pýtajú sa ho, čo sa stne s jeho potomkom Perunom...
V poslednej časti autor opisuje osud Staruchu.

Staruchu nikto ho nemá rád, dievčatá sa mu v škole posmievali. Chlapci sa Staruchu báli, lebo bol mocný. Nenávidel Branka Turoňa, lebo sa za neho vydala Staruchova žena Elena. Ďalej Starucha spomína na to, ako sa rozdelila republika a z bratov Čechov a Slovákov sa stali vlci. Opisuje smrť Branka Turoňa a bratov Belejovcov. Na konci prichádza do krčmy, v ktorej je Čikit, Staško, Starucha a Ondro. Neskôr príde Perun. Ondro chce odísť, no Starucha mu to nedovolí. Starucha volá Peruna k svojmu stolu, ale Perun odmieta piť s opitým Staruchom. Potom Perun odíde. Staruchovi sa zdá, že k nemu prichádza syn vykupovača vajec a odsúdi ho do väzenia. Dlho sa pozerá na dvere krčmy, oči má červené. Nakoniec sa zastrelí. Všetci si mysleli, že zaspal. Ondro rýchlo zavolá doktora, no ten už Staruchovi nepomôže. Nakoniec vezmú Staruchu do červenej nemocnice. Tam ho berú na pitvu. Dielo sa končí myšlienkou: “Toľko psov breše na jedného mŕtveho?“.

Zdroje:

Ladislav Ťažký - Pivnica plná vlkov -