Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Ján Chalupka Kocúrkovo

JÁN CHALUPKA: KOCÚRKOVO
alebo LEN ABY SME V HANBE NEZOSTALI
( INTERPRETÁCIA )

Ján Chalupka je jeden z najvýznamnejších slovenských dramatikov, ktorý v období klasicizmu položil základy slovenskej svetskej drámy. Tvoril veselohry a frašky, obľúbené hlavne vďaka jednoduchosti, zrozumiteľnosti a zábave, ktorú ponúkali. Je starším bratom štúrovského básnika Sama Chalupku, narodil sa v Hornej Lehote, študoval v Jene a stal sa profesorom na Kežmarskom gymnáziu. Neskôr sa Ján Chalupka presťahoval do Brezna, kde pôsobil až do svojej smrti ako evanjelický farár.
Vo svojich veselohrách a fraškách zachytáva slovenské malomesto a v 30-tych a 40-tych rokoch 19. storočia, pričom terčom jeho satiry a irónie sú všetky spoločenské vrstvy. Všetky Chalupkove divadelné hry sa odohrávajú v Kocúrkove ( Kocúrkovo je malomesto, ktoré môže byť hocikde na mape, nemusí to byť len Brezno, odkiaľ Chalupka čerpal inšpiráciu ), ktoré je symbolom lenivosti, obmedzenosti, prázdnoty, hlúposti, zaostalosti, konzervativizmu, klebetníctva a odrodilstva. V Kocúrkove je jednoducho všetko naopak, proti zdravému rozumu. V prvej hre KOCÚRKOVO alebo Len aby sme v hanbe nezostali, tak ako aj v ostatných hrách, ktoré na túto nadväzujú, nachádzame tie isté postavy ( prechádzajú z jednej hry do druhej ). Sú to hry VŠETKO NAOPAK alebo TESNOŠILOVÁ ANIČKA SA ŽENÍ A HONZÍK SA VYDÁVA; TRASORITKA alebo STARÁ LÁSKA SA PREDSA DOČKALA; TRINÁSTA HODINA alebo VEĎ SA NAHĽADÍME, KTO BUDE HLÁSNIKOM V KOCÚRKOVE; STARÚŠ PLESNIVEC alebo ŠTYRI SVADBY NA JEDNOM POHREBE V KOCÚRKOVE; HRDÁ PÝCHA SKROTLA; HUK A FUK; JUVELÍR. Ján Chalupka písal svoje hry po česky ( keďže bol evanjelik ), neskôr už ale v Štúrovej slovenčine. Okrem iného napísal aj satirický, pikareskný román BENDEGUZ alebo DON QUIJOTIÁDA PODĽA NAJNOVŠEJ MÓDY.

KOCÚRKOVO alebo LEN ABY SME V HANBE NEZOSTALI
Ide o veselohru v 3 dejstvách s výstižným MOTTOM ( písané po latinsky, ale preložené do slovenčiny ): „ Čo sa smeješ ? Reč je o tebe“. V hre vysmieva ľudské chyby, ale nielen pre pobavenie diváka. Núti zamyslieť sa nad sebou samým. Hra obsahuje PREDMLUVU K PRVÉMU AJ DRUHÉMU VYDANIU KOCÚRKOVA. V predmluve k prvému vydaniu podáva obraz Kocúrkova s jeho ZÁPECNÍCTVOM a SPIATOČNÍCTVOM. Kritizuje lipnutie na odumierajúcich tradíciách, izoláciu malých slovenských miest od ostatného sveta, kvôli čomu sa náš národný život nevedel širšie rozvinúť. V predmluve vysmieva národnú ľahostajnosť, pridŕžanie sa cudzích mravov a cudzej reči.

Spomína, že v Kocúrkove počuť nemčinu, latinčinu, maďarčinu a ich všelijaké skomoleniny, aj keď obyvatelia sú Slováci.
Vo veselohre Chalupka predstavuje 3 základné spoločenské vrstvy malomesta
( Kocúrkova ): zbohatlícku maloburžoáziu, zemianstvo. Maloburžoáziu stelesňuje čižmársky majster JÁNOŠ TESNOŠIL ( nómen ómen = Tesnošil podľa toho, že šije malé topánky ), ktorý si pomaďarčil meno a hlásil sa k vládnucej vrstve. V názoroch je však obmedzený, úzkoprsý. Hovorí hlavne po maďarsky, aj keď je Slovák, a dobre vie, že nikto v rodine nerozumie po maďarsky. Holduje pitiu, kartám, vo vlastnom dome si nevie urobiť poriadok. Potrpí si na svoju povesť i povesť svojej rodiny, na honor, svoje prehovory končí ustálenou vetou: „ Len aby sme v hanbe nezostali !“ Snaží sa, aby navonok vyzeralo všetko pekne, tak isto aj jeho žena MADLENA, ktorá je ozajstným pánom v dome. Rozhodná žena, ktorá musí o všetkom vedieť a klebetiť. Pod vplyvom ich zvrátenej výchovy je SYN HONZÍK rozmaznaný, bojazlivý, lenivý, všetky peniaze na štúdia prehýri.


1

Podobne DCÉRA ANIČKA veľká fiflena, parádnica, lenivá a neposlušná. Rodičia ju chcú dobre vydať, myslia si, že v celom mestečku nemá páru. A práve tu vzniká zápletka: v Kocúrkove zvolili rechtora SVOBODU a za toho by chceli Tesnošilovci vydať Aničku ( o tom sa dozvedáme v 1. DEJSTVE ).
V 2. DEJSTVE sa bližšie zoznamujeme s učiteľom SVOBODOM, ktorý predstavuje mladú slovenskú pokrokovú inteligenciu. Je hlásateľom autorových názorov. Vlastenec, ktorý si váži maďarčinu, ale odmieta učiť deti v Kocúrkove v maďarčine ( Kocúrkovo je predsa slovenská dedina ). SVOBODA odmieta odrodilstvo a pomaďarčovanie, ktorému sa ľudia prispôsobujú väčšinou z túžby po vyššom postavení. Chalupka zobrazuje putovanie s kamarátmi študentmi do Kocúrkova. Vidieť, že i kamaráti si ho vážia pre jeho múdrosť, spravodlivosť a rozvahu. Po ceste ich zastavia zbojníci na čele s KRAHULCOM. Zľutujú sa ale nad chudobnými študentmi a obdarujú ich jedlom a pitím ( ich stretnutie popretkávané ľudovými piesňami).
Do 3. ĎEJSTVA vstupuje cirkevný úradník ZEMAN PÁN Z CHUDOBÍC ( opäť platí nómen ómen = je to zeman na spoločenskom, ale aj duševnom úpadku). Jeho úpadok symbolizuje celkový rozpad zemianstva v krajine. Pán z Chudobíc má pred domom kopec hnoja, rozbité obloky obité papierom, o svoje hospodárstvo sa vôbec nestará. Popritom je hrdý na svoj zemiansky pôvod a hlavný CIEĽ JEHO ŽIVOTA je POMAĎARČIŤ KOCÚRKOVO! On sám je Slovák z Turca, no svoj rodokmeň odvodzuje od Arpáda a synovi dal meno podľa vodcu Húnov Atillu. Syn je rozmaznaný, maďarčina mu nejde, preto otec nájde pre neho učiteľa, ktorým má byť SVOBODA.

Myslí si, že Svoboda mu bude zaviazaný za to, že ho dosadil na miesto rechtora, a že teraz urobí všetko, čo mu na očiach uvidí. Svoboda je ale tvrdo proti jeho plánu POMAĎARČOVANIU detí, aj keď samozrejme nikdy nezaškodí vedieť dáky jazyk navyše. Základ je však ovládať MATERINSKÝ JAZYK.
Svobodové názory zdieľa i starý učiteľ PROCHÁDZKA, ktorý odchádza do dôchodku. Jeho dcéra ĽUDMILA ( milá, nežná vlastenka ) sa zapáči Svobodovi, a ten ju požiada o ruku. Hra sa končí HAPPYENDOM ! Víťazstvo autorovej myšlienky, ktoré spečatí svadba dvoch mladých inteligentných ľudí. Títo sú budúcnosťou a nádejou národa. Odrodilci obišli s dlhým nosom a sú všetkým len na smiech.
V tejto dráme z obdobia klasicizmu nájdeme už niektoré jasné prvky ROMANTIZMU. Veselohra Kocúrkovo mala nielen pobaviť, rozosmiať, ale aj DVÍHAŤ NÁRODNÉ POVEDOMIE! Slúžila na šírenie OSVETY medzi jednoduchým ľudom. Autor sa venuje NÁRODNÝM OTÁZKAM, vystupuje proti POMAĎARČOVANIU a oslavuje nositeľov SLOVENSKEJ MYŠLIENKY a JAZYKA. Typicky romantická črta je tiež láska dvoch čistých, takmer IDEÁLNYCH ľudí, ktorá zvíťazí nad všetkými nástrahami ( chudoba SVOBODU AJ POCHÁZKOVCOV, snaha Tesnošilovcov získať Svobodu pre ich Aničku ). Nájdeme tu pre romantizmus charakteristický ĽUDOVÝ JAZYK. Chalupka inšpirovaný folklórom a ľudovou slovesnosťou vnáša do deja niekoľko ľudových, študentských a zbojníckych piesní. Táto hra sa vďaka svojej NADČASOVOSTI hrá dodnes a je veľmi obľúbená. Irena.

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk