Victor Hugo Chrám matky božej v Paríži

Pierre Gringoire bol smoliar – v čase, keď sa chystal uviesť jeho vrcholné dielo, si obecenstvo začalo voliť pápeža bláznov, ktorým sa stal Quasimodo, zvonár z Notre-Dame. Na jeho počesť ide po Paríži veľký sprievod. Znechutený Gringoire bezcieľne blúdi po uličkách Paríža, až sa napokon rozhodne ísť za Esmeraldou, ktorá spolu so svojou kozičkou tancovala na námestí. Ako ju sledoval, dostal sa do Domu divov. Tu sa stretávali žobráci, tuláci a povaľači z celého Paríža. Gringoira zajali a chceli ho obesiť. Zachránila ho Esmeralda, ktorá sa mu neskôr zdôverila, že hľadá svojich stratených rodičov a že je zamilovaná do kapitána Châteaupers. Keď sa s ňou raz Phoebus stretol, Frollo ho odzadu prebodol nožom, ale po zákroku šarlatána sa zachránil. Esmeraldu obvinili z bosoráctva a chystali sa ju obesiť, no Quasimodo ju uniesol do chrámu, kde zatiaľ vojaci nemohli vstúpiť. Mestská spodina sa ozbrojila a zaútočila na Notre-Dame. Quasimodo sa snažil žobrákov zadržať, mysliac si, že Esmeraldu chcú zabiť, no prišla kráľovská jazda, ktorá ich pobila a hľadala Esmeraldu. Gringoire s Frollom ju zachránia, no keď sa nechce arcidiakonovi poddať, odovzdal ju Gudule. Držala ju, pokým nepríde jazda, no keď ju spoznala, Esmeraldu vytiahli násilím a obesili. Na jej popravu sa dívali Frollo a Quasimodo z veže chrámu. Keď zvonár počul arcidiakonov šialený smiech, zhodil ho a zmizol. Po prehľadaní hrobky ho našli mŕtveho s Esmeraldinou kostrou v náručí.
Quasimodo: Výzorom odporný, no duša taká nie je, hoci ju mnohí tiež považujú za hnusnú. Je oddaný ako pes ako Frollovi, tak aj Esmeralde, ktorú ľúbi svojskm spôsobom. Na svet sa pozerá skreslene kvôli jeho hluchote, ktorú zapríčinilo jeho povolanie – pri zvonení mu praskli ušné bubienky, no mnohé veci postrehne správne. Komunikuje s ťažkosťami, aj keď sa Frollovi podarilo naučiť ho v mladosti hovoriť. Keďže medzi Frollom a Esmeraldou sa neskôr vyvinie spor, je nerozhodný, no nakoniec sa postaví proti jeho tútorovi a zavraždí ho.
Claude Frollo: Arcidiakon, navonok vyzerá ticho, správa sa utiahnuto, je ponorený do alchýmie. Usiluje sa správať šľachetne, malého Quasimoda si berie do opatery. No ako sa zoznámil s Esmeraldou, stal sa z neho iný človek – chtivý, žiarlivý, neváhajúci aj vraždiť. Nakoniec pre rozpory medzi jeho pôvodným ja a túžbou za Esmeraldou zošalie a život končí Quasimodovou rukou.
Gudula: V mladosti pôvabná dievčina, ale mravne skazená.

Po narodení dieťaťa sa z nej stáva slušná žena, no keď jej zmizne a objaví sa hrbáč, zošalie a stáva sa pustovníčkou. Keď sa s Esmeraldou znovu stretne, bráni ju vlastným telom, no nakoniec podľahne – je veľmi emocionálna.
Phoebus Châteaupers: Kapitán jazdy, vzhľadom je pekný, urastený, no vovnútri prázdny. Rád sa stýka s vulgárnymi vojakmi, nadáva, no pred vyššou spoločnosťou sa snaží ukazovať mravne bezúhonný. Pravdepodobne sangvinická povaha – nevyhľadáva trvácnejšie citové zážitky, ale „dievky na jednu noc“.
Esmeralda: Krásna občianka rómskeho pôvodu, charizmatická – Gringoire ju pri prvom stretnutí považoval za anjela v ľudskej koži. Sangvinička povahou (naivná, ľahkovážna), no jej vášnivý a oddaný vzťah k Phoebovi je skôr cholerický. Quasimoda sa stráni, no v hĺbke duše ho má rada a ľutuje ho.


Hlavná myšlienka: Hugo odsudzuje priepastné rozdiely medzi bohatými a chudobnými a poukazuje na nezákonnosti páchané na ľude.

Najkrajšia myšlienka: Stretnutie matky s dcérou po mnohých rokoch.
.