Giovanni Boccaccio Dekameron

Dekameron je zbierka sto noviel, ktoré si rozpráva desať mladých mužov a žien na vidieku, kam sa uchýlili pred morom zúriacim vo Florencii. Boccaccio začal toto dielo písať v roku 1348, kedy aj on utiekol do iného mesta zo strachu pred smrťou a túto „preúnavnú prácu“ dokončil v roku 1353, keď mor už dávnejšie ustúpil.
Nájdeme tu príbehy smutné, tragické, ale vo väčšine prípadov sú veselé a vtipné, plné jemného, občas aj štipľavého humoru. Každá novela niečím zaujme a pobaví, niekedy sa v nej skrýva i ponaučenie. Jeden scholár sa zaľúbi do vdovy, ktorá však má rada iného a nechá scholára celú noc čakať na mraze. Ten jej zasa dá takú radu, že v polovici júla prestojí nahá na veži, kde ju za veľkej páľavy štípu muchy a ovady. Scholár: vzdelaný, ale v niektorých veciach ešte neskúsený
Pani: náladová, nestála, krutá, bezhlavá a dôverčivá

Hlavná myšlienka: byť vzdelaným neznamená vždy byť múdrym
Pekná myšlienka: asi žiadna.